Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Škola vedie k priemernosti, domáca výučba k výnimočnosti (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Pri domácej výučbe sa dieťa nenaučí, ako zvládať "zrážku s blbcom", zvlášť ak je ten blbec v nadriadenej pozícii.
Uznáš, že je to jedna z najdôležitejších zručností.
 

Práveže to sa doma naučí

dieťa na 1. stupni nemá odvahu postaviť sa komukoľvek (či už je to nadriadený, alebo rovesník). Deti, ktoré boli dlho vychovávané doma, sú poväčšine sebavedomé a ťažšie sa dajú manipulovať. Sú sebaisté a nezáleží im až tak na mienke druhých.
 

a nezáleží im až tak na mienke druhých

"a nezáleží im až tak na mienke druhých" - a presne v tom vidím problém! Už od malého mala sa majú učiť ignorovať názory druhých? To ich zabije...stanú sa karieristi, sebci, egoisti, ľudia orientovaní len na jeden smer - moje vlastné dobro. Zamysli sa nad tým vrámci tvojej kresťanskej formácie a definície lásky z nej vyplývajúcej...
 

 

chcete vari povedať, že v rodine sa nenaučí rešpektovať druhých? Myslím, že pri dobrej rodinnej atmosfére sa to naučí omnoho lepšie ako v škôlke, alebo v škole.
 

 

Presne to si ja nemyslím. V rodine je správne miesto, kde sa človeku vysvetlí PREČO rešpektovať iných. Každý však dieťa v rodine má rád a vychádza mu v ústrety. Tam sa ani zďaleka nedá hovoriť o možnosti naučiť sa rešpektovať: keď má niekto opačný názor; keď je niekto nadradený; keď sa pre dobro druhých musím niečoho vzdať, atď atď (prosím, nepísať, že takéto veci sa dajú naučiť aj v rodine - áno, dajú, ale v inej forme, ktorá nie je dostatočná).

V rodine sa, napríklad, nenájde človek, ktorý by nebodaj šiel dôsledne a priamo proti dieťaťu. To sa zase v škôlke, keď mu spolužiak ukradne hračku, stáva každý deň.
 

Čo znamená rešpektovať?

Senko, z Tvojho príspevku mám pocit, že "naučiť sa rešpektovať" v skutočnosti znamená nechať sa šikanovať. V rodine sa dieťa NAUČÍ rešpektovať opačný názor. Rodičia, mali ste už niekedy opačný názor ako vaše deti? :) Keď je niekto nadradený... Rodič nie je? Keď sa musím niečoho vzdať. Tak napr. keď sa narodí mladší súrodenec, ten starší sa musí vzdať svojej postieľky. A to verte, že je niekedy fest ťažké. Že sa to naučí v inej forme? No, potom asi uznávaš jedine tú formu "rešpektovania", keď dieťaťu bude niekto zámerne robiť zle. Takže pani učiteľky v škôlkach a školách by asi mali na začiatku roka zahájiť reč: "Milé deti, tento školský rok sa budeme učiť navzájom sa rešpektovať, ale aby ste to dokázali, tak sa najprv musíme nerešpektovať, lebo inak sa to nenaučíte."

Ako má dieťa "rešpektovať" iné dieťa, ktoré mu ukradne hračku? Tak hneď na začiatku si musíme uvedomiť, že mu dieťa vôbec neukradlo JEHO hračku, takže v konečnom dôsledku mu to môže byť jedno. Keď sa pobije, bude napomenutý, keď to nechá "plávať", vtedy je dobrý chlapec. Hračky v škôlkach a školách sú vo vlastníctve právnickej osoby, takže v skutočnosti sa dieťa vôbec neučí, ako narábať so svojím vlastníctvom. Učia ho, že hračku "musí požičať", keď sa s ňou chce hrať iné dieťa. Prišiel k vám niekedy domov nejaký pán v obleku a nútil vás požičať váš počítač susedovi?
Ak mám dieťa do života naučiť, ako zareagovať na krádež jeho majetku, naučím ho telefónne číslo 158 a nemusí kvôli tomu byť 5 x 8hodín x 4 týždne x 10 mesiacov x 3 roky v škôlke a 5 x 5 hodín x 4 týždne x 10 mesiacov x 4 roky v škole na 1. stupni. Ak sa má dieťa učiť rešpektovaniu nerešpektovaním, tak ďakujem pekne... Najlepšie sa dieťa do 10 rokov učí pozorovaním a napodobňovaním. Nechcela by som, aby sa učilo pozorovaním a napodobňovaním detí, ktoré ubližujú a kradnú hračky.

Lenže... Píšeš vo svojom príspevku: PROSÍM, NEPÍSAŤ, že takéto veci sa dajú naučiť aj v rodine. Z toho vyplýva, že opačný názor teda ani NECHCEŠ vedieť. Verím však, že si sa v škole naučil ho aspoň "rešpektovať".
 

ach jaj...

lebo v škôlke a škole sa človek dostane do styku s desiatkami rovesníkov, pričom v domácnosti sa to stať nemôže (iba že by si rodičia adoptovali dieťa rovnakého veku)...

niekedy je fajn nesnažiť sa za každú cenu argumentovať za svoj názor ;)
 

 

gkatarina, napísala si to perfektne.
Senko, ja mám doma dve deti a garantujem ti, že denno denne sa musia učiť spolu vychádzať a rešpektovať sa.
 

Potlesk pre Gkatarina

Mas absolutnu pravdu, ze v rodine so spravnymi hodnotami sa dieta urcite nauci respekovat autoritu. Prikladom su moje deti...... Hned na zaciatku skolskeho roka mi ucitelky povedali, ze moj syn je velmi poslusny a respektuje akukovek autoritiu- ucitelov, kucharov, pracovnikov skoly a pod....... No urcite sa to nenaucil za jeden mesiac v skole... Ucili sme ho to MY- RODICIA!!!!!!!!
 
Hodnoť

 

a kde take dieta ziska navyk "chodenia do skoly/zamestnania", kde sa nauci, ako zareagovat ked ho niekto potkne, vystreli si z neho atd, kde sa nauci porovnavat sa s inymi? kde sa nauci zvladat stresove situacie? a napadlo by mi dalsich xy otazok, ale pockam si na tvoje pokracovanie na blogu...
vidim sama na sebe, kedze som nechodila do materskej skoly, ze niektore zrucnosti mi doteraz chybaju
 

 

skúsenosť dokazuje, že títo ľudia sú veľmi úspešní nielen v kariére, ale aj vo vzťahoch, lebo domáce vzdelávanie nie je domáce väzenie.
Pokúsim sa nájsť jeden odkaz v diskusii na SME, kde si diskutujúci pochvaľoval, že ho rodičia nedali príliš skoro do škôlky.
 

 

V škole sa skôr dieťa naučí ako splývať s davom.
Na naučenie sa pracovných návykov predsa nie je potrebná škola. A v dnešnej dobe človek môže pracovať v zamestnaniach s variabilným pracovným časom.
Je lepšie vychovávať dieťa k priemernosti aby raz z neho vyrástol robotník, ktorý bude mať síce pracovné návyky ale stále to bude len robotník? Alebo je lepšie vychovávať dieťa ako samostatného, kreatívneho a rozumného človeka, ktorý nikdy nebude musieť pracovať ako robotník?

Ak deti posielame do školy len na to, aby vedeli reagovať na to, keď ich niekto potkne, alebo si z neho vystrelí, tak to je potom dosť mizerná výučba. Kde sa zobralo výchova a vzdelávanie detí k tomu aby sa navzájom nepotkýňali a navzájom nezosmiešňovali?
Stresové situácie predsa dieťa nezažíva iba v škole. A na vysokej si ich užije dosť.

Ja vidím sama na sebe, že chodenie do školy bola pre mňa strata času. Nič nové som sa tam nenaučila, len som si musela povinne odsedieť niekoľko hodín. Inak som sa bola schopná všetko naučiť za minimálny čas aj sama. Celú strednú som sa učila iba cez prestávku pred hodinou a bohate mi to stačilo aby som mala jednotky. Ostatný spolužiaci sa museli učiť aj doma, aby mali dokonca horšie známky ako ja.

Pre vysoko inteligentné deti je domáca výučba určite vhodnejšia. A socializácia sa dá docieliť v záujmových aktivitách.

Inak, toto je také typické chovanie priemerne inteligentných ľudí. Všetko výnimočné potrebujeme dostať na vlastnú úroveň, aby sme sa necítili taký hlúpy. Často sa stretávam s tým, že práve najinteligentnejšie deti sú v škole ponižované, lebo svet vidia iným spôsobom, sú šikovnejšie a ostatné deti im závidia, tak sa smejú na ich social skills.
 

 

Ďakujem za príspevok, s ktorým súhlasím a po jeho prečítaní som si spomenula na sytuáciu, ktorú zažíval môj straší brat. Z ideologických dôvodov sa nedostal na gymnázium (ôsmak utiekol z domu a pred spolužiakmi sa preriekol, že ide emigrovať do Juhoafrickej republiky, po týždni ho chytili, ale nedovolili ísť na výberovú strednú školu) ale keďže už na ZŠ vyhrával okresné olympiády,dovolili mu ísť aspoň na učňovku s maturitou.
Na strednej škole sa mu spolužiaci neustále vysmievali pretože bol nadpriemerne inteligentný a mal samé jednotky. Sem - tam došlo aj ku fyzickým útokom, takže zručnosť, ktorú sa potreboval naučiť je dobre sa biť - to je asi všetko, čo mu stredná škola dala. Našťastie sa zmenil režim a mohol ísť študovať aj na VŠ. Pamätám si, že si odo mňa požičiaval gymnaziálne učebnice, lebo mu chýbali základy.
 

vazena pani blogerka,

teraz je uz vsak ina doba, netresta sa za snahu o emigraciu, pokial viem.

Osobne si neviem predstavit, ze by som bola vychovavana a ucena doma. Vela zalezi aj od rodica, ten musi byt sakra mily a trpezlivy. Zaroven si neviem predstavit, ze by som bola ukratena o tie babske kecy v lavici, male pokarhanie, ked nas prichytil ucitel, neviem si predstavit, ze by som prisla o druzinu, o cast zivota, ked sa formuju vztahy.

Vedecky preukazane je v tejto dobe vsetko. Cize tato formula u mna sposobuje prevracanie oci ...

Dieta by malo mat moznost byt dietatom. Ucte ho v predskolskom veku, nech je to maly sikovnik v 1 triede na ZS, ale nemali by ste ho z vlastneho (prilisneho) presvedcenia ukracovat o jedinecne chvilky v zivote, ktore zazije naozaj len raz (vedecky dokazane).

Neverim, ze dieta musi mat len dobre skusenosti zo skoly, ale ja som vdacna za to, ze som si uzila zabavy, aj nejaky ten posmesok, ale vyrastol zo mna myslim, celkom schopny clovek, ktory je aj sebaisty, aj cielavedomy, aj mysli realne, aj trochu naivne.

nemozete si hlava-nehlava tvrdit len svoje, musite sa nad negativnym nazorom aj zamysliet ... mozno na nom nieco bude ... aj toto ucite svoje deti? nehladiet na moznost kompromisu, len si mlet svoje a nepripustit, ze aj negativny nazor, moze byt dobry nazor?

len tolko ....
 
Hodnoť

 

Ja sedím vzadu a spolužiaci boli takí hluční, že som nič nepočul.

Rovnaky problem som mal aj ja. Na ZS aj na gymnaziu nas bolo vyse 30 ziakov v triede (jeden rok dokonca 37!). Discpilna na hodnie zavisela samozrejmne od konkretneho ucitela, ale casto som nebol schopny polozit otazku zo zadnej lavice, lebo by som si musel vykricat pluca.

Asi sa moj nazor nebude kazdemu pacit, ale ja si myslim, ze skola je vlastne nizkonakladova fabrika na vyrobu lacnych a ako tak vzdelanych pracovnikov.

Mnohi tu ospevuju socializaciu na skolach. No lenze skola nie je o socializacii, ale o vzdelavani sa. Dieta, kt. sa vyucuje doma sa moze socializovat vo volnom case s kamaratmi zo susedstva - o nic neprichadza, iba vyucovanie je intenzivnejsie. Dokonca si myslim, ze socializacia v skolach ma skor negativny efekt (resp. nevieme ju zuzitkovat).

A je este jedna vec, kvoli ktorej dochadza k vychovavaniu priemernosti na nasich skolach - statickost struktury tried. Ako sa studenti rozdelia do tried na zaciatku studia, tak koncia maturitou. Myslim si, ze ak by ziaci boli kazdy rok prerozdeleny do "vykonnostnych" tried podla ich vysledkov, malo by to pozitivne ucinky. Minimalne by sa jednalo o motivovaciu nebyt zaradeny do najhorsej triedy. Na druhej strane by odpadol problem s prisposobovanim uciva slabym ziakom, co sa deje mimoriadne casto.
 

 

Súhlasím sa vašim príspevkom a pochvaľujem si, že na 2. stupni ZŠ nás do tried rozdelili podľa výsledkov. Nebolo by zlé robiť to aj na gymnáziu.
 
Hodnoť

... takéto vyučovanie sa stáva

normou, keď rodičia veľa cestujú, menia bydlisko, dokonca aj krajinu. Dá sa to zvládnuť v "materskej škole". To znamená školu, kde je dieťa riadne evidované a kde chodí na preskúšanie. Rada by som, keby to tak šlo aj bez tej migrácie. Dieťa zapíšem do školy, učím ho dva mesiace doma (I. ročník ZŠ), po dvoch mesiacoch príde do triedy, kde sa zistí, čo vie a čo nie.Ak vie všetko, čo má vedieť, môže pokračovať vo výuke doma. Potom príde polrok, dieťa sa znovu vráti na týždeň, dva do školy, všetko sa zopakuje a uvidí sa. Ak dieťa prosperuje, fajn. Nechajme to na rodičov. Ak nie, musí chodiť do riadnej školy. A takto by mohlo prakticky niekde v polovici dochádzky zvládnuť aj dva ročníky počas jedného roku. Poznám deti, ktoré to tak robia. Tie sú však inde, nie na Slovensku. Som za, ak rodičia prejavia záujem a je v nich potenciál, že dieťa privedú aspoň 3-4 roky k spôsobe výuky rovnocennej so školou. Lenže, čo potom, keby sa pár rodičov spojilo a vytvorilo by akési rodičovské vzdelávanie pre viac detí. Neprišli by školy o žiakov. O tejto forme vzdelávania hovorila aj riaditeľka Smreková v relácii Pod lampou. A nielen ona. Boli za aj ďalší hostia, odborníci z odboru vzdelávania detí. Možno raz do budúcnosti budeme deti vzdelávať, či učiť na striedačku v rôznych "obývačkách" rôznymi rodičmi. Ale keď bude vôľa rodičov a podpora spoločnosti, prečo nie?
 

Bez migrácie

Áno, dá sa to aj bez tej migrácie, len žiaľ niekedy o tom netušia ani riaditelia škôl. Nepostrehli, že od r. 2008 je to zo zákona možné za podmienky, že žiak je žiakom 1. st. ZŠ a výučbu zabezpečuje učiteľ "prvostupniar":

§ 24 ods. 2 písm. b) Zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorý sa následne vzťahujú predpisy § 24 ods. 4 - 7, ods. 9 - 12 a ods. 14.

Žiak je zapísaný v "kmeňovej škole" a na preskúšanie chodí raz za polrok. Treba ale nájsť riaditeľa, ktorý aj vie žiť v dnešnej spoločnosti a nespráva sa spôsobom "ako sme to vždy robili, tak to aj vždy robiť budeme". A bolo by k dobru, keby aj o tom zákone aspoň tušil. Sú školy v SR, ktoré majú s touto formou vzdelávania dlhoročné pozitívne skúsenosti, lebo boli zapjlené do experimentu MŠ SR ešte pred uzákonením tejto formy. O skúsenostiach iných krajín už ani nehovoriac...
 

 

...zapojené...
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Pavel Sibyla: Hrozná pravda o zadržaní Haščáka a väzbe Jankovskej 161
  2. Rudolf Pado: Kde sa túla zdravotnícky odpad z celoplošného testovania na Covid-19? 73
  3. Matúš Suby: Keď na Vás developer Lorinčík Háje podá trestné oznámenie resp. o 3 "faktoch" 58
  4. Martin Ondráš: Mičovskému kolabuje rezort, minister mlčí..... 52
  5. Július Kovács: Jaroslav Haščák prvý žralok v sietiach justície asi jeden z objednavateľov vraždy Kuciaka 35
  6. Denis Kinski: Andrej Hryc: Zaujímavá osobnosť, všestranný herec ... 35
  7. Miroslav Galovič: Rátanie kamalások. Tentoraz do dvoch (s exkurziou do školopovinnej minulosti). 27
  8. Maroš Chmúrny: Škandál u sv. Michala, kus dobrej roboty a nová funkcia 27
  9. INEKO: Ako vyriešiť kolóny na preťažených cestách 26
  10. Věra Tepličková: Keď ku svojej hodnote potrebuješ krúžky 24

Rebríčky článkov


  1. Július Kovács: Jaroslav Haščák prvý žralok v sietiach justície asi jeden z objednavateľov vraždy Kuciaka
  2. Marian Vojtko: Odstrániť riziko - a úplne...
  3. Peter Biščo: Pani Iveta Radičová hľadá politickú kultúru terajšej vlády.
  4. Ján Škerko: O výhre, peniazoch a sexe
  5. Jozef Kovalík: Sám
  6. Jan Vaněra: SLOVENSKO-MAĎARSKÉ POHRANIČIE V OKOLÍ RIEKY IPEĽ - 7.11.2020
  7. Miriam Studeničová: Životná potreba svätenia sviatočného dňa!
  8. Peter Ďuroška: Nadácia SPP podporila projekt zrakovo postihnutých športovcov
  9. Michal Kováč: Ako sa IBM zo straty vrátila späť k ziskom
  10. Ivan Čarnogurský: KEĎ SA VLÁDNUTIE STÁVA OBSAHOVO NEPODSTATNÉ


Už ste čítali?