reklama

Vstal Ježiš z mŕtvych?

Väčšina kresťanov verí v Ježiša preto, že počuli evanjelium o tom, že Ježiš zomrel za ich hriechy a vstal z mŕtvych aby oni mohli získať večný život. Keď  počuli túto ťažko uveriteľnú správu, Boh sa dotkol ich srdca a naraz vedeli, že Ježiš naozaj žije. Odvrátili sa od svojich hriechov a vo svojom vnútri vedia, že majú vzťah so živým Bohom a raz pôjdu do neba. Avšak sú aj takí ľudia, ktorí racionálne študovali historické dôkazy Ježišovho vzkriesenia a na základe dôkazov uverili. Práve o historických dôkazoch Ježišovho vzkriesenia je tento dlhší článok, ktorý je zhrnutím mojich predchádzajúcich kratších článkov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (107)

Kresťanská viera nie je len súbor mravoučných pravidiel a etických princípov, ale stojí na historických skutočnostiach, ktoré ak sa neudiali, celá viera nemá zmysel. Pokiaľ Ježiš nebol ukrižovaný za naše hriechy a nevstal z mŕtvych, kresťanská viera je úplne zbytočná a prázdna, lebo nemôže dať to, čo Ježiš sľuboval svojim nasledovníkom – odpustenie hriechov, vzkriesenie z mŕtvych a večný život. Pavol to vyjadril týmito slovami: „ Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera“ (1.Kor 15:14).

Kedysi som si myslela, že príbeh o Ježišovom vzkriesení je len jedna z mnohých legiend, podobne ako grécka mytológia.

Keď som túto problematiku študovala podrobnejšie, bola som šokovaná, aké množstvo historických dôkazov Ježišovho vzkriesenia máme.

Avšak môžete oprávnene namietať, že keď pre niečo dôkazy nájsť chceme, určite ich nájdeme. Däniken napríklad predložil ohromné množstvo dôkazov toho, že Zem navštívili mimozemšťania, iní spoľahlivo dokázali, že Američania neboli na mesiaci a mohla by som pokračovať.

Každý človek verí tomu, čomu je ochotný veriť. Väčšinou si aj číta články a knihy, ktoré ho utvrdzujú v jeho vlastnom svetonázore.

Určite v tomto nie som výnimkou, ale existuje spô sob, ktorým človek môže svoje sklony čiastočne držať na uzde. Keď sa zameriate len na tie fakty, ktoré prijíma väčšina historikov rôznych svetonázorov z toho dôvodu, že máme obrovské množstvo historických záznamov , ktoré podporujú tieto fakty, pravdepodobne vás vaše sklony a ochota veriť tomu, čo vám vyhovuje, nepomýlia.

 

V prípade historických dôkazov Ježišovho vzkriesenia som sa nezameriavala na špekulácie a nepodložené tvrdenia, ale spomeniem len tie fakty, ktoré sú podopreté toľkými dôkazmi, že ich uznáva drvivá väčšina učencov, či už sú alebo nie sú veriaci. Ak odborníkov s rôznymi svetonázormi priviedli dôkazy k tomu istému záveru, je ten záver pravdepodobne správny.

Historik Gary Habermas zozbieral viac ako 2200 vedeckých štúdií, ktoré boli od roku 1975 napísané na tému Ježišovho zmŕtvychvstania a zostavil zoznam minima faktov, ktoré sú podopreté toľkými dôkazmi, že väčšina učencov, vrátane skeptikov a ateistov, ich akceptuje ako fakty a vytvoril tento zoznam:

1. Ježiš zomrel pri ukrižovaní.
2. Ježišovi učeníci verili, že vstal a ukázal sa im.
3. Obrátenie prenasledovateľa cirkvi Pavla na základe zjavenia vzkrieseného Ježiša.
4. Obrátenie skeptického Ježišovho brata Jakuba, taktiež po údajnom vzkriesení.
5. Ježišov hrob bol prázdny (na tomto fakte sa ale zhodne asi iba 75% odborníkov).

 

Postupne jednotlivé fakty podporím dôkazmi:

Fakt č.1.: Ježiš zomrel pri ukrižovaní.
Dôvodom prečo sa takmer 100% odborníkov zhodne na fakte, že Ježiš zomrel pri ukrižovaní je ten, že je to podopreté množstvom písomných záznamov. Zaznamenávajú to všetci štyria evanjelisti, kniha Skutkov a Pavlove listy. Z mimobiblických zdrojov to potvrdzuje Josephus Flavius , Mara bar Seraphion, Lukianos zo Samosaty, Tacitus, Talmud a iné zdroje. Nie všetci výslovne píšu, že Ježiš bol ukrižovaný, napríklad Tacitus píše: “Pretrpel ten najmimoriadnejší trest počas vlády Tiberia“. Ale všetci vieme, čo „najmimoriadnejší trest“ v tej dobe pre človeka, ktorý nebol rímsky občan znamená – ukrižovanie. Takisto v Talmude sa píše, že „Ješu bol povesený na drevo“.

 

Fakt č. 2.: Ježišovi učeníci verili, že vstal a ukázal sa im.
Ako je možné, že všetci odborníci akceptujú ako fakt, že učeníci verili, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa im?

Je to kvôli množstvu písomných záznamov z 1. storočia, ktoré to potvrdzujú.
Prvé storočie bola doba s dôrazom na ústnu tradíciu, lebo knihy boli drahé a veľa ľudí bolo negramotných. To znamená, že evanjelium hlásali hlavne ústne.

Asi 20 rokov po ukrižovaní začal Pavol písať listy cirkevným zborom, ktoré založil. Písal im preto, lebo nemohol byť osobne prítomný a bolo potrebné riešiť konkrétne problémy a otázky, ktoré v jednotlivých zboroch povstali. Zároveň im pripomenul evanjelium, ktoré už pred tým počuli. Najstaršia písomná zmienka o Ježišovom vzkriesení je v Pavlovom liste do Korintu, kde Pavol píše: „Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom…Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi (Petrovi) a potom dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako 500 bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému – ako nedochôdčaťu – ukázal sa aj mne.“ (1.Kor. 15/ 1-8)

Hoci Pavol tento list napísal asi dvadsať rokov po ukrižovaní, neznamená to, že správa o Ježišovom vzkriesení sa začala šíriť až vtedy. Všimnite si totiž, že Pavol im pripomína to evanjelium, ktoré už počuli a prijali. Takže tieto slová o vzkriesení im Pavol zvestoval niekoľko rokov pred tým ako napísal tento list.

Podľa štýlu jazyka sa historici domnievajú, že táto pasáž nie sú len Pavlove slová, ale je to krédo prvej cirkvi. Toto vyznanie viery Pavol prijal priamo od Ježišových učeníkov v rozmedzí 2 – 5 rokov po Ježišovom vzkriesení. Veď aj na iných miestach Pavol zdôrazňuje, že hlása to isté posolstvo ako ostatní apoštoli.

Máme aj iné písomné záznamy z 1. storočia, ktoré potvrdzujú, že Pavol nebol jediný, kto hlásal, že Ježiš vstal z mŕtvych.

O tom, že Ježiš sa po ukrižovaní zjavoval svojim učeníkom živý, píšu všetci štyria evanjelisti. Hoci skeptici spochybňujú tradované autorstvo evanjelií, ktorými majú byť Ježišovi učeníci Matúš a Ján, Marek – ktorý bol Petrovým tlmočníkom a Lukáš, ktorý bol spoločník Pavla na jeho cestách, jasné je, že autorom evanjelií nebol Pavol. Navyše, ani tí najskeptickejší kritici pod váhou dôkazov dnes už nepopierajú, že evanjeliá boli napísané v 1. storočí a v čase keď ešte mohli žiť niektorí očití svedkovia Ježišovho pôsobenia.

Vo všetkých štyroch evanjeliách sa píše o tom, že Ježiš vstal z mŕtvych. Traja evanjelisti podrobnejšie píšu o tom, že učeníci videli Ježiša živého v mnohých situáciách, nešlo iba o letmé zahliadnutia nejakej hmlistej postavy, ktoré sa naskytli jednému či dvom ľuďom, ale mnohým (vrátane všetkých učeníkov). Niekedy sa ho dotkli, jedli s ním, Ježiš bol fyzicky prítomný a vyučoval ich a trvalo to po dobu niekoľkých týždňov. Evanjelisti zaznamenávajú Ježišove zjavenia sa jednotlivcom, aj celým skupinám.

Ďalším biblickým zdrojom sú ranné kázne apoštolov z knihy Skutkov . Táto kniha zaznamenáva dejiny prvej cirkvi od Ježišovho vzkriesenia a končí Pavlovým príchodom do Ríma v roku 62. Autorom knihy Skutkov bol Lukáš, ktorý bol spoločníkom Pavla na jeho cestách. V 19. storočí bol veľmi populárny názor, že kniha Skutkov bola napísaná až koncom 2. storočia. Avšak archeologické objavy v 20. storočí spochybnili, ak nie vyvrátili tento názor. Knihu Skutkov totiž písal človek, ktorý poznal dobu v rokoch 33-62 n.l., kedy sa udalosti o ktorých píše, odohrávali. Pokiaľ bol Lukáš presný vo veciach, ktoré si overiť vieme, je pravdepodobné, že spoľahlivo zachytil aj obsah kázní apoštolov.

A viete, čo opakovane hlásali? Tie slová by som mohla parafrázovať takto: “Ježiš vstal z mŕtvych a my všetci sme toho očitými svedkami.” Tieto slová kázali Ježišovi učeníci stále dookola a v Jeruzaleme, teda v mieste, kde si oponenti ľahko mohli overiť mnohé fakty. Často krát sa na svojich nepriateľov obracali so slovami: “Ako ste sami videli atď.”

Myslíte si, že si mohli dovoliť v prítomnosti nepriateľov tvrdiť nepresnosti, alebo prekrúcať fakty?
Kniha Skutkov je teda dôkazom toho, že správu o Ježišovom vzkriesení začali hlásať jeho učeníci krátko po ukrižovaní a v Jeruzaleme.

Ale máme aj mimobiblické zdroje. Klemet Rímsky bol učeníkom apoštola Petra. Otec rannej cirkvi Irenej hovoril, že Klement sa zhováral s apoštolmi. Poznamenal že, “dá sa o ňom povedať, že mu v ušiach stále znie kázanie apoštolov a ich podanie má pred očami.” To znamená, že dobre poznal nielen Petrovo učenie, ale aj ostatných apoštolov. A viete čo píše vo svojich listoch o Pavlovi? Že “Pavol spoľahlivo a presne hlásal posolstvo pravdy.” To znamená, že Pavol hlásal to isté posolstvo ako iní apoštoli, ináč by to Klement o ňom nebol napísal.

Klement ďalej vo svojom liste do Korintu píše: “Preto, prijmúc pokyny a úplnú istotu založenú na zmŕtvychvstaní nášho Pána Ježiša Krista a veriac v Božie slovo, išli s istotou Svätého Ducha a kázali dobrú správu…”

Potom máme svedectvo Polykarpa. Irenej aj Tertulián zhodne potvrdzujú, že Polykarp bol učeníkom apoštola Jána a poznal aj ostatných apoštolov. Irenej dodáva, že Polykarp “stále učil veci, ktoré sa naučil od apoštolov.”

Vo svojom liste cirkevnému zboru vo Filipách Polykarp spomína Ježišovo vzkriesenie asi päťkrát. O Pavlovi a ostatných apoštoloch píše: “Lebo oni nemilovali tento prítomný vek, ale jeho, ktorý zomrel pre náš úžitok a kvôli nám bol vzkriesený Bohom.”

Takže ak zhromaždíme všetky dôkazy z 1.storočia, máme množstvo zdrojov (Pavlove listy, evanjeliá, kniha Skutkov, spisy cirkevných otcov), ktoré dokazujú, že učeníci tvrdili, že videli vzkrieseného Ježiša.

V roku 2012 sa však objavil aj archeologický dôkaz . Archeológovia skúmali hrobku, ktorá pochádza z obdobia pred pádom Jeruzalema v roku 70. Keďže sa nachádza pod budovou, vyvŕtali dve diery, cez ktoré prepchali robotickú kameru a objavili niečo prekvapujúce. V hrobke bolo niekoľko obrázkov s motívom Jonáša a veľkej ryby a na jednej schránke je Epitaf, ktorý sa dá preložiť ako „Božský Jehova vstal z mŕtvych“. Ježiš hovoril o svojom zmŕtvychvstaní ako o znamení proroka Jonáša, že podobne ako bol Jonáš v bruchu veľryby, bude aj on v lone zeme, kým nevstane z mŕtvych. Tento nápis je bezpochyby dôkazom toho, že v Jeruzaleme pred rokom 70 boli ľudia, ktorí verili, že Ježiš vstal z mŕtvych a nápis svedčí o tom, že Ježiša pokladali za Boha.

Väčšina učencov prikláňa k názoru, že učeníci nielen hlásali vzkriesenie, ale oni tomu aj verili. Prečo? Lebo boli za svoju vieru ochotní znášať prenasledovanie, dokonca smrť.

 

Fakt č. 3.: Obrátenie prenasledovateľa cirkvi Pavla na základe zjavenia vzkrieseného Ježiša.

Saul, neskôr nazývaný Pavol bol konzervatívny Žid, ktorý sa rovnako ako jeho otec hlásil ku skupine farizejov. V tom čase bol Izrael súčasťou Rímskej ríše a Pavol sa narodil v meste Tarzus ako syn Rímskeho občana. Získať občianstvo v tom čase nebolo ľahké, dostávali ho za veľké zásluhy a rímsky občan mal mnohé privilégia. Napríklad ho nesmeli zbičovať bez súdu, v prípade trestu smrti ho nemohli potupne ukrižovať, ale „dôstojne“ sťať.

Pavol bol iste z bohatej a vplyvnej rodiny z mesta Tarzus, lebo mu poskytli vynikajúce vzdelanie. Z jeho listov je jasné, že poznal učenie gréckych filozofov, možno aj vďaka tomu, že Tarzus bol multikultúrnym mestom. Ako ortodoxný Žid sa vyučil v najprestížnej rabínskej škole v Jeruzaleme – u Gamaliela. Neskôr ako vzdelaný a vážený muž mal veľký vplyv v židovskej veľrade – Sanhedrine.

Ku tomuto prestížnemu postaveniu ho predurčilo nielen jeho vzdelanie a spoločenské postavenie, ale aj jeho povaha. Bol veľmi cieľavedomý muž, ktorý chcel horlivo slúžiť Bohu. Nečudo že novovzniknuté hnutie nasledovníkov Ježiša mu bolo tŕňom v oku a rozhodol sa ich tvrdo prenasledovať. Dokonca išiel po kresťanoch omnoho horlivejšie ako židovskí náboženskí predstavitelia. Oni sa uspokojili s tým, že po ukameňovaní Štefana potlačili rozmach tejto sekty v Jeruzaleme. Pavol sa však rozhodol zlikvidovať kresťanstvo aj v iných kútoch Judska. Potom, čo v Jeruzaleme ukameňovali Štefana, išiel za veľkňazom a vypýtal si odporúčacie listy pre synagógy v Damašku aby mohol pozatvárať do väzenia Ježišových nasledovníkov aj v tomto meste. Avšak na ceste do Damašku ho v jeho ceste čosi zastavilo a obrátilo o 180 stupňov.

Po príchode do Damašku sa pridáva ku kresťanom, hlása po synagógach že Ježiš je Mesiáš a s rovnakou horlivosťou ako predtým hubil kresťanstvo teraz cestuje po stredomorí, všade káže že Ježiš vstal z mŕtvych a zakladá cirkevné zbory. Nakoniec sa stal autorom takmer polovice Novej Zmluvy.

Avšak prinieslo to do jeho života aj veľké straty. Nielen že stratil svoje postavenie u Židov, musel neustále znášať prenasledovanie, bičovanie, väznenie, stratu dobrej povesti a nakoniec zomiera mučeníckou smrťou počas vlády Nera v Ríme.

Takáto radikálna premena nie je úplne výnimočná. Ľudia totiž bežne konvertujú pokiaľ ich niekto presvedčí. Pavlova konverzia je však zvláštna tým, že sám tvrdí, že neuveril preto, lebo by ho bol niekto presviedčal, ale preto, lebo sa mu na ceste do Damašku zjavil vzkriesený Ježiš.

Príbeh je v Biblii zachytený takto:
Šavol sa ešte stále vyhrážal Pánovým učeníkom a dychtil po ich vyvraždení. Prišiel k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol vyhľadať mužov i ženy, stúpencov tej cesty, a priviesť ich v putách do Jeruzalema. Ako tak išiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas: Šavol! Šavol! Prečo ma prenasleduješ? Odpovedal: Kto si, Pane? A on povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. No vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť. Muži, ktorí šli s ním, ostali stáť nemí od úžasu, lebo počuli hlas, ale nikoho nevideli. Potom Šavol vstal zo zeme, no keď otvoril oči, nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku…… (Skutky apoštolov 9:1-8)

 

Fakt č. 4: Obrátenie skeptického Ježišovho brata Jakuba, taktiež po údajnom vzkriesení.
Evanjeliá na niektorých miestach spomínajú Ježišových bratov a sestry a veľmi trápne udalosti o tom, že bratia v neho neverili, ba dokonca o Ježišovi tvrdili, že sa pomiatol. Väčšina historikov tieto pasáže evanjelií považuje za autentické práve kvôli princípu trápnosti. Bolo to totiž ponižujúce ak rabína nenasledovala vlastná rodina. Z toho dôvodu je nepravdepodobné, že by si evanjelisti udalosti, ktoré očierňujú ich majstra boli vymysleli, pokiaľ by to nebola pravda.

Avšak po údajnom Ježišovom vzkriesení sa stalo niečo zvláštne. Ježišov skeptický brat Jakub sa dostal do vedenia Jeruzalemského cirkevného zboru. Okrem kresťanských prameňov, ho dokonca spomína aj židovský historik Josephus Flavius. Píše o tom, že židovský veľkňaz využil vhodnú politickú situáciu, kedy zomrel prokurátor Festus a nov ý prokurátor Albinus bol na ceste. Pokračuje: „teda zhromaždil Sanhedrin (t.j. židovskú veľradu) a predviedol pred nich Jakuba, brata Ježiša, nazývaného Kristus a nejakých iných. Potom čo ich obvinili z porušovania zákona, odviedli ich a ukameňovali.“

Historici túto Josephovu pasáž považujú za autentickú nielen preto, že je v súlade s kresťanskými prameňmi, ale hlavne z toho dôvodu, že keby to bola neskoršia kresťanská vsuvka, pravdepodobne by o Jakubovi písal s väčšou chválou.

Niekto môže namietať, že nie je isté, či Jakub zomrel ako mučeník za svoju vieru a nie za iné zločiny. Myslím si, že keby bol Jakub býval zločinec, mohli ho po príchode nového prokurátora postaviť pred rímsky súd. Prečo však potrebovali využiť vhodnú chvíľu, kedy v Jeruzaleme nevládol rímsky prokurátor? Asi preto, že do náboženských sporov sa rímski úradníci väčšinou nemiešali a so žalobou proti Jakubovi by u nich nepochodili, podobne ako nepochodili u Festa s obžalobou proti Pavlovi.

Čo spôsobilo tento obrovský obrat? Prečo sa z Jakuba, ktorý vo svojho brata počas jeho života neveril, stal jeho verný nasledovník, ktorý za svoju vieru zomrel mučeníckou smrťou?

Odpoveď môžeme nájsť v Pavlových listoch. Pavol totiž tvrdí, že sa s Jakubom osobne stretol a na inom mieste píše: „Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom…Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako 500 bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však pomreli. POTOM SA ZJAVIL JAKUBOVI a potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému – ako nedochôdčaťu – ukázal sa aj mne.“

 

Fakt číslo 5: Ježišov hrob bol prázdny (na tomto fakte sa ale zhodne asi iba 75% odborníkov).
Približne 75% historikov, ktorí sa zaoberajú touto problematikou je presvedčených, že Ježišov hrob bol na tretí deň naozaj prázdny. Vymenujem dôvody prečo. V prvom rade tu máme tvrdenie Ježišových nasledovníkov, ktorí tento fakt verejne hlásali.

Ale to, že hrob je prázdny, potvrdili aj ich nepriatelia tým, že rozšírili správu, že učeníci Ježišovo telo ukradli. Ak by bolo telo stále v hrobe, nebolo by potrebné obviňovať ich z krádeže. Avšak aby som bola fér, tvrdenie niekoho, že niekto iný povedal, nepovažujem za natoľko spoľahlivé, ako keby som to počula priamo z úst toho, kto to údajne povedal. A pravdou je, že obvinenie nepriateľov kresťanov z toho, že ukradli Ježišovo telo sa nám nezachovalo. Tvrdí to len evanjelium podľa Matúša, Tertulián a Justín Mučeník.

Napriek tomu máme dobré dôvody veriť, že hrob bol naozaj prázdny hlavne kvôli JERUZALEMSKÉMU FAKTORU.

Ježiš bol totiž ukrižovaný a pochovaný v Jeruzaleme. Nie dlhú dobu po týchto udalostiach začali učeníci verejne hlásať, že vstal z mŕtvych. Ako by sa mohla táto správa šíriť na mieste, kde nebolo problémom overiť si, či je telo ešte stále v hrobe? Vieme, že od začiatku boli kresťania prenasledovaní a židovskí náboženskí vodcovia sa snažili toto hnutie potlačiť. Prečo sa uchýlili ku prenasledovaniu, keď omnoho účinnejšie by bolo predložiť dôkaz o tom, že telo je stále v hrobe? Mali predsa potrebnú moc a bolo aj v záujme rímskych úradov pomôcť im obstarať spoľahlivý dôkaz toho, čo sa stalo s telom Ježiša. Nič také sa však nestalo.
Z týchto dôvodov je väčšina historikov presvedčených že v to nedeľné ráno bol Ježišov hrob naozaj prázdny.

 

Toto je zoznam faktov, ktoré akceptujú aj tí učenci, ktorí neveria vo vzkriesenie. Ako si však tieto fakty interpretujú?
Spomeniem najrozšírenejšie hypotézy :

1. Ježiš na kríži nezomrel, len omdlel.
Pod váhou množstva záznamov fakt, že Ježiš bol ukrižovaný, takmer nikto nepopiera. Niektorí však tvrdia, že Ježiš možno ukrižovanie prežil, následne sa prebral a učeníci to považovali za zmŕtvychvstanie. Na Slovensku tento názor spopularizoval spisovateľ Jozef Banáš. Poďme si teda zhrnúť, čím Ježiš prešiel.
Najprv ho zbičovali. Z historickým záznamov vieme, ako rímske bičovanie vyzeralo. Bič bol upletený z kožených pramienkov, do ktorého boli vpletené kovové guličky a ostré kúsky kostí. Pri bičovaní obetiam vytrhávali kusy kože. Nečudo, že veľa obetí tohto brutálneho bičovania zomrelo prv, ako ich stihli ukrižovať. Je pravdepodobné, že Ježiš zažil hypovolemický šok, ktorý nastáva, keď človek stratí veľa krvi. Jedným z príznakov hypovolemického šoku je veľký smäd a evanjeliá zaznamenávajú, že Ježiš bol na kríži smädný.

A to najhoršie ešte len malo prísť. Nebudem detailne popisovať brutalitu ukrižovania, čitateľ predsa vie, že odsúdencom priklincovali zápästia a nohy avšak málokto vie, že skutočná príčina smrti je pomalé zadusenie. Dôvod je ten, že v tejto polohe pô sob í taký tlak na svaly a bránicu, že aby sa obeť mohla nadýchnuť, musí sa nadvihnúť. Obeť sa po čase tak vyčerpá, že už nie je viac schopná nadvihnúť sa a nadýchnuť. Okrem toho, hypovolemický šok vyvolal rýchlu frekvenciu srdca, ktorá prispela k jeho zlyhaniu. Ďalším dôsledkom bolo hromadenie tekutiny v osrdcovníku, čomu sa hovorí hydroperikard, a takisto okolo pľúc, čomu sa hovorí hydrothorax. Evanjeliá zaznamenávajú, že keď rímsky vojak prišiel ku krížu, aby si bol istý, či je Ježiš mŕtvy, prepichol mu bok kopijou a vyšla krv a voda. Pravdepodobne sa jednalo o tekutiny hydrothorax a hydroperikard.

Môžete namietať, že rímski vojaci predsa nevyštudovali medicínu. To je pravda, ale so zabíjaním mali bohaté skúsenosti a za to, že väzeň neunikol ručili vlastným životom. Odborník na zabíjanie nemusí vyštudovať medicínu na to, aby vedel posúdiť, či je obeť mŕtva.

Biblia zaznamenáva, že odsúdencom, ktorí viseli spolu s Ježišom a ešte žili, zlámali nohy. Dôvod je ten, že už sa nemali ako nadvihnúť a nastala okamžitá smrť zadusením a mŕtvych ich zvesili z kríža.

Takže je úplne vylúčené, aby Ježiš ukrižovanie prežil. James Tabor, ktorý nie je kresťanom, píše: “ Myslím, že netreba pochybovať, že po poprave ukrižovaním podľa rímskeho spôsobu, bol skutočne mŕtvy“. S týmto názorom sa stotožňujú aj iní ateistickí historici.

Ale predpokladajme, že Ježiš ukrižovanie prežil, dokonca nezomrel ani na následky zranení, dokázal odvaliť niekoľko tonový kameň a premôcť rímske stráže, ktoré str ážili jeho hrob a odkráčať k učeníkom.

David Friedrich Strauss, napísal: „Nie je možné, aby niekto, kto sa polomŕtvy vyplazí z hrobu, slabý a bezmocný, kto nutne potrebuje lekárske ošetrenie a obväzy, posilnenie a odpočinok, kto je ešte stále pod vplyvom svojho utrpenia, aby teda niekto taký mohol vzbudiť u učeníkov dojem, že je Pánom nad smrťou a hrobom, Kniežaťom života, a práve to sa stalo základom ich budúceho zvestovania.“

2. Učeníci si historku o vzkriesení vymysleli.
Hypotéze, že učeníci vedome klamali dnes neverí takmer nik, lebo človek je ochotný znášať prenasledovanie a smrť len za to o čom verí, že je to pravda.

3. Učeníci mali halucináciu.
V dnešnej dobe sa väčšina učencov prikláňa práve k tomuto názoru. Jedným z dôvodov je ten, že ľudia, ktorí sú vystavení veľkému stresu, často zažívajú halucinácie. Učeníci nepochybne zažívali smútok za ukrižovaným Ježišom a veľké emočné vypätie, takže zjavenia sa Ježiša by neboli ničím zvláštnym. Avšak táto hypotéza má veľké slabiny hlavne z týchto dvoch dôvodov:

1. Neexistujú skupinové halucinácie, kedy ľudia majú rovnaké videnie. A vzkriesenia Ježiša, ktorý s učeníkmi spoločne jedol a vyučoval ich zažívali všetci z nich.
2. Táto hypotéza nevysvetľuje obrátenie sa apoštola Pavla, ktorý za Ježišom nesmútil a teda nebol vhodným adeptom na halucináciu.
3. Nevysvetľuje ani obrátenie sa skeptika Jakuba, ktorý počas života v Ježiša neveril.
4. Ak Ježiš nevstal z mŕtvych, jeho telo muselo byť stále v hrobe. Keď učeníci začali hlásať zmŕtvychvstanie v uliciach Jeruzalema, prečo židovskí náboženskí vodcovia nepredložili spoľahlivý dôkaz toho, čo sa stalo s mŕtvym telom? Prečo sa namiesto toho uchýlili k prenasledovaniu nového hnutia?

4. Davová psychóza.
Často sa stáva, že psychicky schopný jedinec dokáže zmanipulovať ostatných, ktorí ho nasledujú a osvoja si jeho myšlienky. Mohlo sa stať, že niektorý z učeníkov mal halucináciu vzkrieseného Ježiša a potom presvedčil ostatných, že Ježiš vstal z mŕtvych? Opäť narážame na problém, ako sa mu podarilo zmanipulovať prenasledovateľa Pavla, alebo skeptika Jakuba, ktorí nepatrili ku učeníkom. Navyše, keby niekto predložil dôkaz, že telo je stále v hrobe, bolo by po senzácii.

5. Iný hrob
Čo ak niekto premiestnil Ježišov telo a učeníci si to vysvetlili ako zmŕtvychvstanie? Lenže učeníci neuverili v Ježišovo vzkriesenie preto, že hrob bol prázdny, ale preto, že ho videli živého. Aj vo svojich kázňach to opakovane tvrdili. Okrem toho, nepriatelia, ktorí mali záujem zastaviť kresťanské hnutie by boli predložili dôkaz toho, že telo je stále v hrobe a kresťanstvo by sa nemohlo v Jeruzaleme ďalej šíriť.

6. Ježiš vstal z mŕtvych
Jedine táto hypotéza spoľahlivo vysvetľuje všetky fakty. Dôvod prečo ju mnohí odmietajú je ten, že jednoducho nie sú ochotní pripustiť možnosť, že Boh je a dokáže kriesiť z mŕtvych.

Záver
Som rada, že moja viera sa nezakladá len na historických dôkazoch. Ale osobná skúsenosť nielen mňa, ale aj milióny ďalších ľudí presvedčila, že Ježiš naozaj žije a má aj v dnešnej dobe moc premienať ľudské životy a robiť skutky, ktoré konal pred dvetisíc rokmi.

 

Použitá literatúra:
Strobel Lee: Kauza Ježiš, Porta Libri, 2010, 268 s.
Strobel Lee: Kauza Kristus, Porta Libri, 2010, 278 s.
 
Články o archeologickom náleze v Jeruzaleme v roku 2012
http://thejesusdiscovery.org/
http://tech.sme.sk/c/6646342/co-vie-veda-o-skutocnom-jezisovi-nie-vela.html [/content>

Mária Tvrdoňová

Mária Tvrdoňová

Bloger 
  • Počet článkov:  90
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Vyštudovala som históriu na UKF v Nitre a ako koníček som sa venovala skúmaniu historickej dôveryhodnosti Nového Zákona a o tejto problematike je väčšina mojich článkov.Keďže moje diskusné konto bolo na blog.sme zablokované z dôvodu údajného opakovaného hrubého porušenia kódexu (hrubé porušenie kódexu je v skutočnosti všetko, s čím neomarxisti nesúhlasia), moje ďalšie články nájdete na https://tvrdonova.blog.idnes.cz/ Zoznam autorových rubrík:  Skutočné príbehyDôkazy Ježišovho zmŕtvychvstanDôveryhodnosť BiblieOtázky vzniku životaHistorické záznamy o JežišoviPre kresťanovDemagógia DawkinsaNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu