Určite výnimkou nie som, ale existuje jeden spôsob, ktorým sa človek vyhne extrémom a úplnému pomýleniu a môže svoje sklony čiastočne držať na uzde.
Pokiaľ ide o vedu, alebo históriu, je dobré čítať názory, na ktorých sa zhodne drvivá väčšina vedcov alebo historikov, bez ohľadu na svoj svetonázor.
Hoc aj z minulosti máme niekoľko príkladov toho, že väčšina vedcov sa mýlila a menšina mala pravdu. Vieme, že stredovekí učenci prijímali názor gréckeho filozofa Ptolemaia, že Zem je stredom vesmíru. Hŕstka "extrémistov", ktorí propagovali heliocentrizmus (Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei), mali pravdu.
V oblasti histórie som spomínala Tübingenskú školu, ktorí hlásali, že knihy Nového Zákona boli napísané až v 2. storočí a boli tak vplyvní, že veľké množstvo učencov ich názor prevzali, ale archeológia dokázala, že sa mýlili.
Je teda objektívnym kritériom pravdivosti to, že tento názor väčšina učencov prijíma? Nie vždy.
Ale ku mnohým vedeckým omylom došlo preto, že neboli založené na dôkazoch, ale filozofických predpokladoch.
Hoci v prospech geocentrického názoru na prvý pohľad svedčili aj dôkazy. Zem nebola vystavená silným vetrom, ako by sa malo diať v prípade, keby sa rýchlo krútila. Dokonca dráhy planét nakreslili tak, že to pasovalo do tohto svetonázoru. Takže pokiaľ vedci berú do úvahy len niektoré dôkazy a ignorujú iné, môže dôjsť k veľkým omylom.
A príkladov toho, že sa vymyslela nejaká hypotéza a intenzívne sa hľadali dôkazy na jej potvrdenie (a samozrejme sa našli), máme celú kopu, napríklad dôkazy o mimozemských návštevách v knihách Dänikena.
Napriek všetkému čo som napísala, nie som zastánkyňou názoru, že veda alebo história nie je schopná pravdivo poznať a popísať javy a udalosti. Verím, že pri dostatočnom množstve dôkazov môžeme mať veľkú istotu, že nejaký prírodný zákon platí, alebo nejaká historická udalosť sa naozaj stala.
Hoci spomínam vedu a históriu na jednom mieste, metódy ktoré používajú sú úplne rozdielne. Veda skúma prírodné zákony, teda je založená na experimentoch a pozorovaní. Keď vyhlásim, že predmety padajú k zemi, môžem to experimentálne (vedecky) overiť. Ale nemôžem týmito metódami dokázať či žil Stalin, alebo či Cézar prekročil Rubikon. História skúma udalosti, ktoré sa odohrali v minulosti, preto je založená na písomnom alebo ústnom svedectve a hmotných dôkazoch (archeologické nálezy.)
Viackrát som spomenula, že jedným z dôvodov prečo som sa stala kresťankou, boli historické dôkazy Ježišovho zmŕtvychvstania.
Vrátim sa ku otázke, ktorú som položila na začiatku. Ako môžem mať istotu, že moja interpretácia faktov nie je chybná? Ako sa vyhnem tomu, že môj svetonázor ma nedostane do omylu?
Pokiaľ ide o históriu, jeden zo spôsobov je, že sa zameriate len na tie fakty, ktoré prijíma väčšina historikov rôznych svetonázorov. A dôvod prečo ich prijímajú ako fakt, nie sú filozofické predpoklady, ale tie, že máme obrovské množstvo historických dôkazov, ktoré podporujú tieto fakty.
V prípade historických dôkazov Ježišovho vzkriesenia som sa nezameriavala na špekulácie a nepodložené tvrdenia, ale spomeniem len tie fakty, ktoré sú podopreté toľkými dôkazmi, že ich uznáva drvivá väčšina učencov, či už sú alebo nie sú veriaci.
Ak odborníkov s rôznymi svetonázormi priviedli DôKAZY k tomu istému záveru, je ten záver pravdepodobne správny.
Takže ďalší článok bude o tých historických dôkazoch Ježišovho zmŕtvychvstania, na ktorých sa zhodne väčšina historikov, bez ohľadu na svoj svetonázor. To ako si tieto fakty interpretujú, závisí do svetonázoru. Niektorí vymýšľajú absurdné a málo pravdepodobné interpretácie len preto, že nie sú ochotní pripustiť že Boh je a môže kriesiť z mŕtvych.
Predpokladám, že najčastejšia námietka od čitateľov bude, že zmŕtvychvstanie je predsa proti prírodným zákonom a preto odporuje vede. Zdôrazňujem, že ani jeden kresťan netvrdí, že ku vzkrieseniu došlo prirodzeným spôsobom. Išlo o nadprirodzený Boží zásah. Keďže veda skúma prírodné zákony, ktoré sa dejú za normálnych okolností, zázraky sú mimo oblasti vedy, nie však v rozpore s ňou. Problém je v tom, že niektorí ľudia vychádzajú zo svetonázoru, že Boh nie je a preto nikdy nadprirodzene nezasahuje - viac som o tom písala v predchádzajúcom blogu.
Ako si potom vysvetlia fakt, že máme toľké množstvo historických dôkazov v prospech Ježišovho vzkriesenia? A o týchto konkrétnych faktoch bude môj nasledujúci článok.
Záleží na tom?
Treba sa vôbec zaoberať otázkou či Ježiš vstal, alebo nevstal z mŕtvych? Veď je množstvo vecí, ktoré neviem a vôbec ma to netrápi. Žiaden človek nemôže vedieť a chápať všetko.
Ale Ježiš povedal, že to, kde človek strávi večnosť, závisí do toho, aký postoj k nemu zaujme. Preto je preskúmanie dôkazov a zodpovedanie si otázky: Kým je pre mňa Ježiš? otázkou večného života.
