reklama

Informácia uložená v DNA je dôkazom Inteligentného Stvoriteľa-2.

V prvej časti článku som napísala, že DNA je nositeľom zmysluplnej informácie, ktorú nemohli vytvoriť prírodné zákony. Takže sú iba dve možnosti, ako sa informácia dostala do DNA – buď ju tam vložil inteligentný Stvoriteľ alebo je výsledkom slepej náhody. Pokiaľ to bola náhoda, tak chcem uviesť nejakú štatistiku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (239)

Aká je štatistická pravdepodobnosť, že vám vôbec vznikne nukleová kyselina (či už DNA, RNA, alebo podľa najnovších hypotéz TNA, PNA, ANA atď.) sa ani presne vypočítať nedá. Ale aké je množstvo možných kombinácií nukleotidov sa vypočítať dá.
V reťazci bakteriálnej DNA je 30 000 nukleotidov . Celkový počet rôznych nukleových kyselín, ktoré sú výsledkom náhodných kombinácii štyroch nukleotidov, je 1018100(číslo s 18100 nulami na konci).
V reťazci vírusovej RNA je 6000 nukleotidov . Celkový počet rôznych nukleových kyselín, ktoré sú výsledkom náhodných kombinácii štyroch nukleotidov, je 103613
Je pravda, že nie všetky gény v baktérii DNA sú nevyhnutné ku jej prežitiu. Tak si predstavme, že len 1500 nukleotidov zo spomínaných 20 000 by muselo byť na svojom mieste, aby nám vznikol život. V tomto prípade je celkový počet rôznych nukleových kyselín, ktoré sú výsledkom náhodných kombinácii štyroch nukleotidov 10903, čo je omnoho viac ako predpokladaný počet častíc vo vesmíre.
V reťazci transferovej RNA je 77 nukleotidov . Celkový počet rôznych nukleových kyselín, ktoré sú výsledkom náhodných kombinácii štyroch nukleotidov, je 1046(1)
Tieto čísla sú tak obrovské, že sú mimo naše chápanie.
Ako príklad uvediem, že vedci odhadujú, že v celom vesmíre je 1080 atómov.
Iný príklad. Odhaduje sa, že vek zeme je 4,5 miliardy rokov, čo je 162 500 897 365 000 sekúnd. To znamená, že keby nám nukleové kyseliny vznikali spontánne po celej zemi (čo je z chemického hľadiska extrémne nepravdepodobné) a každú sekundu počas veku Zeme by vznikla miliarda rôznych reťazcov nukleových kyselín o dĺžke napríklad len 80 nukleotidov, nestihlo by sa za túto dobu vystriedať ani polovica možných kombinácií.
Už samotný vznik DNA, alebo RNA ako chemickej zlúčeniny je štatisticky extrémne nepravdepodobný, prirovnateľný ku postaveniu mesta po výbuchu sopky, navyše máme obrovské množstvo kombinácií a matematici tvrdia, že pokiaľ je štatistická pravdepodobnosť menšia ako 1: 1050, pravdepodobnosť je prakticky nulová. (2)
Evolucionisti však tvrdia, že pokiaľ máme dosť času a hmoty, môže sa udiať čokoľvek, aj to, čo je štatisticky nepravdepodobné, dokonca aj to, čo je proti chemickým zákonom. To nie je veľmi logické uvažovanie, lebo takto môžem dokázať hocičo, napríklad, že ak máme dostatočne dlhý čas, môže sa raz stať, že sa zo slepačieho vajca vyliahne kocúr.
Iní tvrdia, že štatistickou pravdepodobnosťou sa vôbec netreba zaoberať, lebo predsa dobre vieme, že život vznikol. To je síce pravda, ale neznamená to, že nemohol byť stvorený.
Keby som mohla vznik bakteriálnej DNA alebo RNA prirovnať ku príkladu z bežného života, vznik nukleovej kyseliny by som prirovnala ku vzniku písacieho stroja horotvornými procesmi a zoradenie nukleotidov v správnom poradí by som prirovnala ku opici, ktorá by si sadla za ten písací stroj a napísala by bezchybný text v rozsahu sto miliónov strán.(3)
To keby mala na počítači písať Tvrdoňová písmená A,T,G,C a niekto by jej ich diktoval, narobila by tam toľko chýb, že by žiadna živá baktéria nevznikla. A ak by náhodou aj áno, bol by to neživotaschopný mutant horší ako po výbuchu atómovej bomby. Prečo mám teda veriť, že neživá hmota, ktorej to navyše nemal kto diktovať to urobila lepšie?
Za tú opicu som v diskusii bola právom kritizovaná, lebo vznik nukleových báz je z chemického hľadiska omnoho komplikovanejší proces ako ťukanie opice do písacieho stroja, tak to radšej prirovnám k tomu, že batoľaťu dáte do ruky pero a ono vám napíše sto miliónov strán bezchybného textu.
V diskusii ku mojim blogom zaznel argument, že sem tam sa tej opici podarí napísať zmysluplné slovo a to tam ostane. Pravda je taká, že pokiaľ nám nevznikne život, to slovo tam neostane. Opici sa musí podariť napísať niekoľko tisíc stranovú knihu, aby život vznikol a otestovalo sa, či to čo napísala, bolo správne. Pokiaľ nám nevznikne hoci aj primitívna bunka, ktorá je však schopná prežiť a replikovať sa, to čo, sa chemickej evolúcii podarilo, zanikne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A keby sa to aj náhodou podarilo a DNA by vznikla, pokiaľ by nebol prítomný niekto, kto by tie informácie vedel prečítať a zrealizovať inštrukcie v nich napísané (mechanizmus v bunke), bolo by nám to úplne zbytočné. Teda ďalším problémom je, že k životu je potrebná celá bunka, nie len DNA.

Pravdepodobne najvýznamnejší ateista 20. storočia Antony Flew v roku 2004 vyhlásil, že je presvedčený že neexistuje žiadny spôsob ako sa tieto veci mohli vyvinúť náhodou, kvôli ich šokujúcemu informačnému obsahu a dodal: „Zdá sa mi, že objavy z vyše 50 rokov výskumu DNA poskytli materiál pre nové a nesmierne silné argumenty pre dizajn.“ (4)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poznámky:

(1.) Walter J. Veith: Genesis konflikt, 2008, s. 206

(2.) "Mathematicians agree that any requisite number beyond 1050 has, statistically, a zero probability of occurrence."

I.L. Cohen, Darwin Was Wrong: A Study in Probabilities (New York: NW Research Publications, Inc., 1984), p. 205 (as quoted in Vance Ferrell, The Evolution Handbook (Evolution Facts, Inc., Altamont TN, 2001) p. 260

(3.) The information content of a bacterium has been estimated to be around 10,000,000,000,000 bits of information comparable to a hundred million pages of Encyclopaedia Britannica.
Sagan, Carl, "Life" in Encyclopedia Britannica: Macropaedia (1974 ed.), pp. 893-894.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(4). "It now seems to me that the findings of more than fifty years of DNA research have provided materials for a new and enormously powerful argument to design."
Flew, Anthony, Winter 2005 issue of Philosophia Christi (a publication of Biola University, in California).

Použitá literatúra:
http://www.allaboutcreation.org/software-of-life.htm
http://creationdesign.org/english/overlapping%20genes.html
http://www.harunyahya.com/books/science/dna/dnamiracle2.php
http://www.creationofman.net/chapter4/chapter4_4.html
Walter J. Veith: Genesis konflikt, 2008, 379 s.

Mária Tvrdoňová

Mária Tvrdoňová

Bloger 
  • Počet článkov:  90
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Vyštudovala som históriu na UKF v Nitre a ako koníček som sa venovala skúmaniu historickej dôveryhodnosti Nového Zákona a o tejto problematike je väčšina mojich článkov.Keďže moje diskusné konto bolo na blog.sme zablokované z dôvodu údajného opakovaného hrubého porušenia kódexu (hrubé porušenie kódexu je v skutočnosti všetko, s čím neomarxisti nesúhlasia), moje ďalšie články nájdete na https://tvrdonova.blog.idnes.cz/ Zoznam autorových rubrík:  Skutočné príbehyDôkazy Ježišovho zmŕtvychvstanDôveryhodnosť BiblieOtázky vzniku životaHistorické záznamy o JežišoviPre kresťanovDemagógia DawkinsaNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu