Bonnke, ak prídeš do Sudánu, zabijem ťa!

Autor: Mária Tvrdoňová | 12.1.2015 o 13:07 | (upravené 30.6.2015 o 17:05) Karma článku: 4,22 | Prečítané:  1403x

Toto je príbeh z autobiografie Reinharda Bonnkeho. Od sudánskej vlády sme dostali oficiálny list, ktorý nás šokoval.

Prezident a iní lídri Sudánu pozývali organizáciu Kristus pre všetky národy (CfaN), aby usporiadali šesťdňovú veľkonočnú oslavu v meste Khartoum s ôsmimi miliónmi obyvateľov. V pozvaní uvádzali, že tým chcú svetu dokázať, že sudánski kresťania majú ústavou garantovanú náboženskú slobodu.

Urobili sme si prieskum o počte kresťanov v meste. Bolo tam len zopár katolíkov, koptických, gréckych ortodoxných, niekoľko anglikánov, presbyteriánov a veľmi málo letničných. Ak Reinhard Bonnke bude viesť veľkonočnú oslavu, posilní to postavenie letničných v tejto krajine. Napriek bezpečnostnému riziku sme toto pozvanie vlády nemohli ignorovať a začali sme plánovať Veľkú noc v roku 2000 v Khartoume.

Vedeli sme, že hlavným úmyslom vlády bolo získať dobrú povesť vo svete a vyhnúť sa embargám. Očakávali, že naše zhromaždenia veľa rozruchu neurobia a odhadovali účasť na maximálne desaťtisíc. Takto bude aj ovca celá aj vlk sýty.

Keď 23 Apríla začalo prvé zhromaždenie, prišlo 30 tisíc ľudí, ale VIP sekcia za pódiom pre vládnych predstaviteľov bola prázdna. Sklamaním bolo, že len niekoľko stoviek ľudí sa rozhodlo pre Ježiša. Avšak potom som sa v mene Ježiš začal modliť za chorých: "V mene Ježiš, slepé oči otvorte sa! Nech hluché uši počujú, v mene Ježiš!" Prvý deň sme videli množstvo uzdravení a povedal som mužovi, ktorého vláda poverila, aby dohliadal na bezpečnosť, nech sa nasledujúce dni pripraví na omnoho väčšie davy. Vedel som, že sa nenaplnia očakávania vlády a naša kampaň neostane nepovšimnutá, ale zatrasie mestom.

Ako sme predpovedali, na druhý deň prišlo 70 000 ľudí. VIP sekcia zostávala prázdna, okrem niekoľko katolíckych kňazov, rádových sestier a niekoľko členov anglikánskeho a koptického kléra, ktorí sa rozhodli spojiť, aby podporili naše zhromaždenia. Prišlo tiež niekoľko moslimských lídrov. Pán znovu potvrdzoval svoje slovo úžasnými zázrakmi. V skutočnosti som nikdy predtým vo svojej službe nevidel toľko slepých uzdravených ako v Khartoume. Deň za dňom boli uzdravení po desiatkach.

Čo sa stane, keď moslim slepý od narodenia začne vidieť? Všetci príbuzní sa na nasledujúci deň objavia na zhromaždení a stanú sa kresťanmi. Povedia: "Alah pre nás nikdy neurobil to, čo Ježiš."

Počet uzdravených moslimov bol taký veľký, že zopár katolíckych mníšok a kňazov sa ma znepokojene pýtali, či Boh miluje moslimov viac ako kresťanov. Hlboko sa ma to dotklo a vysvetlil som im, že jediné čo Ježiš k uzdraveniu vyžaduje, je veriť v jeho uzdravujúcu moc.

Jedno uzdravenie z druhého dňa si získalo obzvlášť veľkú pozornosť. Dopredu prišiel muž, ktorého celé mesto poznalo a rozprával svoj príbeh. Keď Omar Mohammed pracoval so svojim otcom na poli, udrel vedľa nich blesk. Upadol do bezvedomia, ale keď sa prebral, zistil, že jeho otec je mŕtvy a on sám je hluchý a nemý. Medicínska diagnóza neskôr potvrdila, že úder blesku zničil vokálne a sluchové kapacity jeho nervového systému. Vláda Omara registrovala ako hendikepovaného a podľa zákona Šaria mu dali oficiálne povolenie, ktoré ho oprávňovalo žobrať. Poznalo ho tisíce ľudí, lebo 5 rokov sedával na rohu ulice a žobral. Mali na jeho stav vysvetlenie – Alahova vôľa je nevyspytateľná a jeho osud je nezvratný. Vedeli, že osud Omara Muhammada je spečatený. Ale čo ak je božia láska silnejšia než osud? Čo ak sa Boh nemanifestoval v tej búrke? Čo ak mali vidieť manifestáciu moci kresťanského Boha? Otvorí to ich mysle a srdcia voči Ježišovi?

Omar čítal plagát, ktorý pozýval na veľkonočnú oslavu a tieto slová mu utkveli v mysli: "Príď a očakávaj zázrak uzdravenia!" Prišiel teda prvý deň a hoci nepočul ani slovo, videl ako slepí začali vidieť, chromí chodiť a v jeho srdci začala klíčiť viera. Keď na druhý deň prišiel, počas modlitby za uzdravenie pozdvihol ruky k Bohu, ktorého nepoznal. A vtedy zažil, ako keby ho znovu zrazil k zemi blesk. Príbuzní sa k nemu naklonili, či je v poriadku a odpovedal, že áno. Vtedy si uvedomil, že počuje a rozpráva. Osud bol zvrátený. Jeho hlas aj sluch bol späť. Ponáhľal sa na pódium, aby do mikrofónu povedal o svojom uzdravení a medzi ľuďmi to spôsobilo rozruch, lebo ho poznali.

Nasledujúci deň sa zhromaždilo 120 000 ľudí aby si vypočuli evanjelium a deň za dňom davy rástli. Čoskoro sa naplnila aj VIP sekcia za pódiom kde sedeli vládni predstavitelia, mulahovia a ich priatelia. Avšak zopár radikálnych moslimských lídrov sa začali sťažovať, že veľa moslimov prichádza ku Kristu a pripomínali, že podľa Koránu budú tí, čo konvertujú, zabití. Vedeli sme, že také reči môžu vyústiť do nekontrolovaného násilia, ako sme to už zažili v Nigérii. Obávajúc sa najhoršieho, prezident Omar Hassan al-Bashir vystúpil v národnej televízii na obhajobu našich stretnutí a nazval ich dôležitým príkladom svetu, že v Sudáne je náboženská sloboda. Vedel som, že sme buď na pokraji katastrofy, alebo prielomu.

Posledný deň ku mne dobehol šéf národnej bezpečnosti tesne pred tým, ako som mal vyjsť na pódium. Celý bez seba kričal: "Pán Bonnke, Pán Bonnke. Vonku vás čaká milión ľudí." Vedel som, že preháňa, lebo nikdy taký zástup nevidel. Moji muži odhadli účasť na 220 000. Potešil ma fakt, že vládni predstavitelia podcenili moc evanjelia pritiahnuť davy v moslimskej krajine. VIP sekcia bola preplnená vládnymi predstaviteľmi a členmi ich rodín. Mal som nevídanú príležitosť. Pozval som Omara Muhammada, aby povedal svedectvo o svojom uzdravení. Kázal som evanjelium o Ježišovi, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych, aby každý, kto v Neho uverí, mal odpustené hriechy a získal večný život. Opäť sa tisíce moslimov modlilo a odovzdalo svoj život Ježišovi a zažili sme aj množstvo uzdravení.

Keď sa bohoslužba chýlila ku koncu, obkolesili ma ozbrojení vojaci a oznámili mi, že zaistili troch ostreľovačov a preto musím rýchlo prejsť medzi nimi, zatiaľ čo ich telá slúžili ako živé štíty. V najnebezpečnejšom úseku mi prikázali, aby som sa prikrčil a utekal, avšak vyčerpaný od horúčavy som spadol. Nečakali, kým vstanem, ale ako handru ma rýchlo dovliekli do budovy. Musel to byť komický pohľad, tak som sa po príchode do bezpečia rozrehotal, ale oni sa nesmiali. Nevedeli totiž, či sa im podarilo zaistiť všetkých ostreľovačov. Eskortovali nás do hotela a ku dverám postavili ochranku.

Počas šiestich dní naše zhromaždenie navštívilo 735 000 ľudí a zaznamenali sme 132 000 registrovaných rozhodnutí pre Krista. V porovnaní s tým, čo sme videli v Nigérii, to bolo veľmi málo, ale Sudán bol pre mňa strategický. Reprezentoval veľké víťazstvo Ježiša v srdci moslimskej Afriky.

V hoteli som povedal vládnemu predstaviteľovi: "Videli ste koľko ľudí prišlo? Keby som zostal ďalší deň, prišlo by ich viac. Musím sa sem vrátiť. Vďaka Bohu, budúci rok je tiež Veľká noc." Usmial sa a prikývol.

Keď som bol späť v Nemecku, zavolal mi ambasádor zo sudánskeho veľvyslanectva a oznámil mi, že nahrávky a DVD z našich zhromaždení v Khartoume sa šíria po celom regióne a vláda nás oficiálne pozýva na Veľkonočnú oslavu nasledujúci rok. Moje srdce poskočilo od radosti. Evanjelium nebude potlačené, ale prerazí. Ambasádor ma ďalej požiadal, aby som prehovoril na stretnutí viacerých Európskych politikov a navrhol riešenie politického problému, ktorému čelí Sudán - občianska vojna s južným Sudánom. Prisľúbil som svoju účasť, ale uvedomil som si, že nie som politik, ale evanjelista, tak som sa pýtal Pána, čo im mám povedať. Na stretnutí som ich vyzval, aby nerozdelili krajinu na dva regióny, lebo toto prinesie dve chudobnejšie krajiny. Navrhol som, aby priniesli jednotu tým, že ponúknu svojim nepriateľom z juhu väčšiu autonómiu a spoluúčasť na vláde.

Nemohli sme sa dočkať ďalšej Veľkonočnej oslavy v Sudáne. Dozvedeli sme sa, že tisíce ľudí z celého Sudánu sa chystá pricestovať na naše zhromaždenia.

Osem dní pred začiatkom kampane všetky kancelárie CfaN po celom svete dostali email tohto znenia: "Reinhard Bonnke, ak prídeš do Khartoumu, zastrelíme ťa." Podpísaný bol Usama Bin Ladin. Bolo to niekoľko mesiacov pred pádom dvojičiek, takže ešte nebol svetoznámy, ale už sme o ňom počuli, že je nebezpečný terorista. Zobral som list do rúk a padol na kolená. Pýtal som sa Pána, či mám ísť a rozhodol som sa, že nevstanem, kým nedostanem odpoveď. Potom to prišlo: "Si satanov hlavný terč na zničenie, ale si môj hlavný cieľ ochrany. Choď!"

Keď sme pricestovali do Sudánu, na mieste, kde sa mali konať zhromaždenia, už bolo množstvo ľudí, vrátane ťažko chorých. Väčšina z nich boli moslimovia. Hovorili: "Bonnke je svätý muž, lebo uzdravuje chorých." Členovia z nášho tímu im odpovedali: "On uzdravuje v Ježišovom mene, ale je to Ježiš, kto dáva spasenie a uzdravuje."

V hoteli sa zaregistrovalo niekoľko ľudí, ktorí pricestovali zo Saudskej Arábie. Za akým účelom?

Dvanásť hodín pred začiatkom zhromaždenia mi na dvere zaklopal šéf národnej bezpečnosti a oznámil mi, že vláda zakázala veľkonočnú oslavu a prikazuje nám, aby sme okamžite odcestovali domov.

"A čo ľudia, ktorí už prišli?" Opýtal som sa. "Ako ich môžete odmietnuť?"

"Odmietneme ich v záujme záchrany ich života. Naši muži našli 13 mín na mieste, kde má byť zhromaždenie. Je to príliš nebezpečné. Zhromaždenia sú zrušené."

S veľkým smútkom a sklamaním sme sa pobalili. Neznášal som, že nás donútili cúvnuť pred zastrašovaním nepriateľa, ale nebolo to v našej moci. Vláda nám otvorila dvere do Sudánu a bolo v ich moci ich zase zavrieť. Keď nás eskortovali na letisko dozvedeli sme sa, že v uliciach prepukli nepokoje. Mnohí moslimovia pricestovali stovky kilometrov a priniesli svojich chorých, ale teraz ich posielajú preč.

V lietadle som si predstavoval, že ako rieku Níl nemôže nič zastaviť, rovnako je to s mocou evanjelia, ktoré naruší satanove panstvo v strednej aj severnej Afrike. CfaN bude čeliť opozícii, ale moc posolstva spasenia sa bude niesť cez všetky prekážky ku stratenému ľudstvu.

"Od Kapského mesta po Káhiru" šepkal som si v lietadle. "Afrika bude spasená."

Keď som pricestoval do Frankfurtu, zavolal mi ambasádor a ospravedlnil sa za zrušenú veľkonočnú oslavu. Uistil ma, že toto rozhodnutie bolo kvôli bezpečnosti a neodzrkadľuje postoj vlády ani prezidenta. Poďakoval som sa za toto gesto a dúfal som, že je úprimné.

Verím, že Boh má cestu ako zasiahnuť krajiny na severe Afriky, tak ako sa nám podarilo preraziť v Nigérii. Moje srdce je naplnené očakávaním pre moslimské krajiny pod vládou islamu.

 

(Príbeh som preložila a skrátila z autobiografie Reinharda Bonnkeho: Living a life of fire)

 

Ďalšie príbehy z jeho autobiografie

Ako môžeš získať večný život

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?