Profesor Dawkins objavil prečo nemôžeme dôverovať evanjeliám.

Autor: Mária Tvrdoňová | 11.12.2012 o 6:38 | Karma článku: 5,86 | Prečítané:  1100x

Vo svojej knihe Boží blud známy apoštol ateizmu Richard Dawkins píše, že "učení teológovia už v 19. storočí takmer jednoznačne dokázali, že evanjeliá nie sú spoľahlivým popisom skutočných udalostí." ďalej dodáva, že " Všetky boli napísané dlho po Ježišovej smrti." (1)

Škoda, že pán profesor neuviedol

1. Kto boli títo učení teológovia 19. storočia.

2. Na čom stál ich takmer jednoznačný dôkaz.

3. Čo znamená dlho po Ježišovej smrti.

Namiesto toho Dawkins označil ľudí, ktorých evanjeliá presvedčili za takých, "ktorí nie sú zvyknutí klásť si otázky ako: Kto to napísal a kedy." (2)

A keďže ja som na tieto otázky odpovede hľadala, odpoviem na tri otázky, ktoré som nastolila.

Títo múdri páni, ktorí "takmer jednoznačne dokázali, že evanjeliá nie sú spoľahlivým popisom skutočných udalostí" boli prevažne filozofi z Tübingenskej školy a ich metódy výstižne ilustruje postoj, ktorý zaznamenáva táto známa historka.
Rozpráva o tom ako Hegel prednášal svoju filozofiu dejín, keď jeden z jeho poslucháčov, ktorý bol študentom histórie, začal protestovať: „Ale pán profesor, fakty sú iné".
„Tým horšie pre fakty!", odpovedal Hegel.

A tým sa dostávam k druhému bodu, že na čom stál ich "takmer jednoznačný dôkaz." Nestál na žiadnych historických záznamoch ani archeologických nálezoch, zrodil sa len v ich múdrych hlavách.

Tento ich postoj, že ak sú fakty iné, tým horšie pre fakty prevzal aj profesor Dawkins. Vo svojej knihe totiž zabudol spomenúť, že archeologické objavy v 20. storočí úplne vyvrátili učenie týchto múdrych pánov z 19. storočia. Hoci vo svojej dobe mali veľký vplyv na učencov, dnes ich už žiaden historik, ktorý neignoruje archeologické nálezy a iné dôkazy neberie vážne.

Napriek tomu Dawkins v spomínanej knihe opakuje frázu: "Vážení biblickí bádatelia všeobecne nepovažujú Nový Zákon (a Starý zákon už vôbec nie) za spoľahlivý záznam toho, čo sa v minulosti skutočne stalo a ja sa už Bibliou ako dôkazom akéhokoľvek Boha ďalej zaoberať nebudem." (3)

Prečo sa pán Dawkins nechce zaoberať Bibliou ako neobjektívnym historickým zdrojom? Veď cieľom jeho 480 stranovej knihy má byť vyvrátiť náboženstvo, hlavne kresťanstvo. A historická dôveryhodnosť Biblie je jedným z hlavných dôkazov, ktorý presvedčil mnohých ľudí.

Nie je ťažké uhádnuť prečo sa pán profesor v takmer päťsto stranovej knihe filozofických táranín nechce zaoberať objektívnymi historickými dôkazmi. Lebo dobre vie, že keby začal vymenovávať historické a archeologické dôkazy (jedným slovom fakty)  týkajúce sa autentickosti Nového Zákona, nemohol by už viac suverénne opakovať svoje tvrdenia.

Téme Ježišovho vzkriesenia sa pre istotu nevenoval vôbec. Pritom vzkriesenie Ježiša je základný pilier na ktorom celé kresťanstvo stojí, alebo padá. Ako to v článku pre SME povedal jeden evanjelický farár, že ak sa niekomu spoľahlivo podarí vyvrátiť vzkriesenie Ježiša, celé kresťanstvo sa úplne zosype. Stovky ľudí sa pokúsili pomocou historických dôkazov vyvrátiť vzkriesenie Ježiša a všetci úplne pohoreli. Preto sa pán profesor blamovať nechce a do tejto témy sa radšej nepúšťa.

Ďalším zaujímavým objavom pána Dawkinsa je "Nikto nevie, čo zač boli títo štyria evanjelisti, ale takmer isto sa nikdy s Ježišom nestretli osobne." (4)

Načo by sme brali do úvahy písomné záznamy z 2. storočia, ktoré potvrdzujú tradované autorstvo evanjelií, keď múdry pán v 21. storočí objavil, že autorom bol pravdepodobne niekto iný? Škoda len, že tento objav sa zrodil len v hlave pána profesora a nemá ho ako podporiť dôkazmi.

Ale fanúšikom pána Dawkinsa to zjavne nevadí. Pretože keď to napíše taký múdry pán profesor, musí to byť predsa pravda, či nie?

Pán Dawkins obvinil ľudí, ktorí evanjeliám veria z toho, že nie sú zvyknutí klásť si otázky.  Presne to isté však platí nielen o mnohých kresťanoch ale aj o väčšine čitateľov profesorových kníh. Väčšina fanúšikov pána Dawkinsa totiž neskúma, či to čo píše je pravda, ale všetko slepo prijímajú. Skúsenosť totiž dokázala, že ak človek niečomu verí, pretože je ochotný veriť, radšej neskúma argumenty protistrán, ale vyhľadáva si len tie informácie, ktoré mu potvrdia to čo sám chce.

A proti tej skupine čitateľov, ktorí si overujú fakty sa poistil tým, že namiesto konkrétnych mien ako napríklad Ferdinant Christian Baur napísal len "vážení biblickí bádatelia".

Preto moje súvisiace články nie sú určené nekritickým obdivovaľom pána Dawkinsa, ktorí z obavy že by fakty boli iné ako to čomu chcú veriť radšej fakty neskúmajú. Ale sú určené tým, ktorí majú odvahu prečítať si aj iný názor ako hlása ich idol.

A o čom sú súvisiace články?

Prvý článok je o tom, aké objektívne kritériá berú historici do úvahy, keď posudzujú, či dielo je historicky spoľahlivým popisom udalostí a ako v skúške týchto kritérií obstojí Nový Zákon.

V druhom článku rozoberám ako sa historik vysporiada so zázrakmi v evanjeliách.

V posledných dvoch článkoch odpovedám na otázku kedy boli napísané evanjeliá a kto boli ich autori.

 

Poznámky:

1. Dawkins, Richard: Boží blud : přináší náboženství útěchu, nebo bolest?, z anglického originálu přeložila Zuzana Gabajová]. Praha : Academia, 2009. s. 114

2. tamže, s.114-115

3. tamže, s. 119

4. tamže, s. 119
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?