Je príbeh o Ježišovom vzkriesení mýtus sformovaný v 3. storočí?

Autor: Mária Tvrdoňová | 11.10.2012 o 6:36 | (upravené 31.10.2012 o 9:51) Karma článku: 7,80 | Prečítané:  2864x

„Pre pána Jána! Dievča, vieš ty vôbec niečo z histórie?“ Toto si možno povedali niektorí, ktorí si prečítali nadpis môjho blogu. Ale vedeli ste, že podobné názory verejne prezentujú mnohí spisovatelia, filozofi, historici (ak ich vôbec môžeme historikmi nazvať) a blogeri vo výbere? Neveríte? Tak čítajte ďalej.

V 19. storočí nemeckí filozofi z Tübingenskej školy hlásali, že Nový Zákon je zbierka mýtov a preto musel byť napísaný najskôr koncom 2. storočia. To isté písali sovietski historici. Avšak archeologické dôkazy potvrdili, že Nový Zákon bol napísaný v 1. storočí nášho letopočtu, čo predstavuje pre podobnú hypotézu veľký problém. Prečo?
Historici vám potvrdia, že mýty o nejakých historických osobách poväčšine nevznikajú počas života očitých svedkov udalostí a geograficky nie na mieste, kde sa tie udalosti odohrali.
Na vznik mýtických príbehov je potrebné niekoľko generácií.
Uvediem jednoduchý príklad. V dedine na našej ulici minulý rok zomrel jeden starý muž. Predstavte si, že by som dnes začala šíriť, že som ho videla ako vstal z mŕtvych. Koľkí by mi uverili? Ale ak by mi náhodou niekto uveril a ak by moja viera bola pre úrady nepohodlná (čím prví kresťania boli), jednoducho by nariadili exhumáciu a bolo by po mýte.
Ale rozšíriť tento mýtus o sto rokov by už taký problém nebol.
Napriek tomu spisovatelia typu Dan Brown ako aj niektorí blogeri vo výbere propagujú hypotézu, že Ježišove vzkriesenie bol mýtus inšpirovaný inými kultmi.
Nemôžem poprieť že motív umierajúcich božstiev, ktoré znovu povstávajú k životu sa v kultoch naozaj objavuje a väčšinou súvisí s vegetačným cyklom. Avšak kresťanstvo sa od týchto kultov odlišuje tým, že Ježišov príbeh je zasadený do konkrétnej doby na konkrétne miesto, ktorého videli konkrétni ľudia, teda môže byť seriózne historicky preskúmaný.
Prv ako prejdem ku špekuláciám a interpretáciám historických udalostí ohľadom Ježišovho vzkriesenia, chcem spomenúť niekoľko faktov, na ktorých sa väčšina serióznych historikov zhodne bez ohľadu na to či sú, alebo nie sú veriaci.
Všetci sa zhodujú v tom, že Ježiš bol ukrižovaný a keďže ukrižovanie nie je možné prežiť, musel aj zomrieť. Vychádzajú nielen z Nového Zákona, ale aj zo svedectiev nekresťanov, napríklad rímskeho historika Tacita.
Druhá vec na ktorej sa historici zhodujú je fakt, že Nový Zákon bol napísaný počas života očitých svedkov Ježišovho života a údajného vzkriesenia. Autormi jednotlivých listov a kníh sú buď priamo Ježišovi učeníci, alebo ľudia, ktorí s nimi boli v úzkom kontakte. Akými metódami sa historici dopracovali k  datovaniu Novej zmluvy je téma na samostatné články a budem sa tomu venovať v nasledujúcich blogoch. Ale dnes už žiaden seriózny historik netvrdí, že Nová zmluva je zbierka mýtov z 2. - 3. storočia.
A tu nastáva obrovský problém. Ak bol Nový Zákon napísaný počas života svedkov Ježišovho pôsobenia, je extrémne nepravdepodobné, že je to zbierka mýtov.
Ďalšou nepravdivou informáciou, ktorá sa opakovane objavuje v diskusiách je tvrdenie, že počiatky kresťanstva sa zahmlené. Niektorí spisovatelia a blogeri píšu, že nie je vôbec jasné, čomu prví kresťania verili a náuka o Ježišovom vzkriesení sa dostala do kresťanstva až v 3. storočí. Už som uviedla, že dokumenty Novej zmluvy datujeme do 1. storočia a z týchto dokumentov je úplne jasné, čomu kresťania verili.
Hlásali že videli fyzicky vzkrieseného Ježiša.
To čo v Novej Zmluve píšu znovu a znovu je tvrdenie, že Ježiš vstal z mŕtvych a počas 40 dní sa im zjavoval, videli ho, dotýkali sa ho, jedávali s ním, vyučoval ich.
Pavol napísal v 1. liste Korintským 15/3-8 toto: „Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa písem a že sa zjavil Petrovi a potom dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako 500 bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému – ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne.“
Toto vyznanie viery Pavol prijal priamo od Ježišových učeníkov v rozmedzí 2 – 5 rokov po Ježišovom vzkriesení.
Vzkriesený Ježiš je téma Pavlových listov ako aj téma evanjelií. Ten, kto tvrdí, že nie je jasné, čomu verili prví kresťania, popiera objektívne historické dôkazy.
Pokiaľ ide o Skutky apoštolov ich autor bol očitý svedok Pavlových ciest. A čo hlásal Pavol? Všade kde prišiel hlásal vzkrieseného Ježiša. To isté hlásali všetci Ježišovi učeníci.
To že to hlásali ešte neznamená, že Ježiš z mŕtvych naozaj vstal. Ale popiera to tvrdenie tých, ktorí hovoria, že nie je jasné, či prví kresťania verili vo vzkrieseného Ježiša.
Každý seriózny historik prizná, že prví kresťania verili, že Ježiš vstal z mŕtvych a verejne to hlásali a väčšina z nich boli za svoju vieru popravení.
Teda fakt, že Ježiš na kríži zomrel, že prví kresťania o niekoľko dní na to hlásali, že ho videli živého a boli za svoju vieru prenasledovaní a popravení nepopiera takmer žiadny učenec, ktorý vie aspoň niečo z histórie.
Ďalším faktom, ktorí síce priznáva väčšina historikov, ale už nie takmer všetci, je fakt, že Ježišov hrob bol pravdepodobne prázdny. Dôvod? Berú do úvahy to, že zvesť o Ježišovom vzkriesení sa rozšírila krátko po ukrižovaní v Jeruzaleme, teda na mieste kde sa dalo overiť, či hrob je, alebo nie je prázdny.
Takže toto sú fakty, ktoré väčšina historikov nepopiera, bez ohľadu na to, či v Ježišovo vzkriesenie veria, alebo nie.
Poďme na pole špekulácií.
Ak Ježiš nevstal z mŕtvych, sú len dve možnosti: buď to učeníci vedeli, alebo nevedeli.
Ak to vedeli, tak boli klamári a je otázne prečo boli ochotní zomrieť za niečo o čom vedeli, že je lož. Preto sa historici, ktorí neveria vo vzkriesenie skôr prikláňajú k názoru, že vedome neklamali, ale boli nejakým spôsobom oklamaní, že zomierajú za pravdu.
Niektorí učenci sa to snažia vysvetliť tak, že učeníci si splietli hrob. Avšak uniká im fakt, že oni neuverili kvôli prázdnemu hrobu, ale tvrdili, že vzkriesený Ježiš sa im zjavoval, vyučoval ich a dotýkali sa ho.
Mohli byť učeníci oklamaní? Presvedčiť niekoho o tom, že jeho myšlienka je pravdivá a sfanatizovať davy predsa nie je problém. Ale presvedčiť niekoho, že niekoho videl živého si vyžaduje silnú drogu, alebo schopného hypnotizéra. A ako vysvetlia, že všetci mali naraz rovnakú halucináciu vzkrieseného Ježiša a to po dobu 40 dní? Veď rôzni ľudia nemávajú rovnaké halucinácie. Alebo kto ich všetkých po dobu 40 hypnotizoval? Veď Ježiš bol mŕtvy.
Alebo je ešte jedno vysvetlenie a síce, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych.
Podlľa svojho svetonázoru sa môže každý rozhodnúť, či verí v to, že učeníci boli prefíkaní luhári, alebo oklamaní blázni, alebo Ježiš vstal z mŕtvych.

Nech už sa čitateľ rozhodne interpretovať fakty ako chce, jeden fakt, ktorý učenci, ktorí majú aspoň štipku úcty k historickým dôkazom nepopierajú je tento: Príbeh o Ježišovom vzkriesení nie je mýtus, ktorý sa formoval počas doby niekoľkých generácií. Je to tvrdenie ľudí, ktorí boli Ježišovi učeníci a boli očití svedkovia jeho pozemského pôsobenia.

Poznámka:

Posledné dve vety boli 24 hodín po publikovaní článku kvôli ľahšej zrozumiteľnosti upravené.

Pôvodné znenie: jeden fakt, ktorý učenci, ktorí majú aspoň štipku úcty k historickým dôkazom popierajú je, že príbeh o Ježišovom vzkriesení je mýtus, ktorý sa formoval generácie. Ale je to tvrdenie ľudí, ktorí boli Ježišovi učeníci a boli svedkovia jeho pozemského pôsobenia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?