Škola vedie k priemernosti, domáca výučba k výnimočnosti

Autor: Mária Tvrdoňová | 7.7.2012 o 6:51 | (upravené 31.10.2012 o 9:59) Karma článku: 5,66 | Prečítané:  1604x

Stretla som sa s mamičkou, ktorej syn ide, rovnako ako môj, do prvej triedy. Keď som vyjadrila svoje obavy z toho, že v triede bude vyše dvadsať detí, povedala mi, že ona sa rozhodla pre domáce vzdelávanie. Len čo to povedala, mala zaručenú moju plnú pozornosť. O domácom vzdelávaní som totiž čítala od Jamesa Dobsona – amerického psychológa, ktorý pracoval nielen ako detský psychológ, ale aj ako učiteľ na základnej škole.  Zároveň bol poradcom niekoľkých amerických prezidentov v oblasti výchovy. Vôbec som netušila, že od roku 2008 je táto možnosť zákonná aj na Slovensku.

Autor vymenovával výhody domáceho vzdelávania vrátane toho, že tieto deti majú vynikajúce výsledky a dlhodobo vyhrávajú súťaže napríklad v matematike a iných oboroch. Tento trend je zjavný nielen v USA, ale po celom svete.
Nie je ťažké uhádnuť, prečo je domáce vyučovanie najefektívnejšie. Ako matka viem odhadnúť, čo môjho syna v škole čaká a aké problémy ho môžu postretnúť. Je mi jasné, že na hodine matematiky sa bude nudiť, ale viem že pani učiteľka nemôže s deťmi rátať slovné úlohy pre štvrtý ročník kvôli jednému chlapcovi, ktorý matematiku prvého ročníka zvládnutú dávno má.
Opačný problém však môže byť na hodine krasopisu (pre môjho syna škrabopisu) a myslím, že skrátenie tejto vyučovacej hodiny na polovicu by mu pomohlo, aby sa písanie nestalo utrpením a neznenávidel ho. A keďže sa občas zamyslí a nepočúva, je pravdepodobné, že veľa vecí, ktoré sa mal naučiť v škole a doma sme mali len zopakovať, budem musieť doma učiť ja. Presne toto sa mi stáva, keď niekoho doučujem angličtinu. Poviem: „A prečo si sa toto na hodine nenaučil?“ Najzaujímavejšiu odpoveď, ktorú som počula od veľmi inteligentného chlapca bola táto: „Ja sedím vzadu a spolužiaci boli takí hluční, že som nič nepočul.“
Nevyčítam pani učiteľkám, že nedokážu naučiť tak veľa ako rodič doma. Práve naopak – prácu kolegov- učiteľov si veľmi vážim a mnohí to robia celým srdcom. Ale napriek všetkej snahe učiteľa niektoré veci nie sú vo veľkej triede možné. Je totiž nemožné, aby pani učiteľka, ktorá má v triede dvadsať detí, ustriehla, že to moje dieťa je momentálne „duchom neprítomné“ a vôbec nevníma výklad. Ani nemôže vedieť, že iné dieťa nevníma nie preto, že rozmýšľa o svojom psíkovi, ale preto, že nerozumie a potrebuje vysvetliť znovu a pomaly. Takisto učiteľ nemôže prudko zvýšiť nároky kvôli jednému nadpriemerne inteligentnému dieťaťu.
To môže urobiť len rodič v domácej výučbe. V tom, v čom je dieťa nadpriemerne dobré, zvýši nároky, veci, ktoré sa učí ťažšie, mu zopakuje viackrát a dĺžku a metódu výučby tiež vhodne prispôsobí. Je jasné, že za rovnaké množstvo času stráveného výučbou doma sa dieťa naučí omnoho viac, lebo rodič má neustále spätnú väzbu, či dieťa vníma a chápe. Preto majú tieto deti viac času na svoje záujmy a fyzické aktivity, na rozdiel od detí, ktoré strávia dopoludnie v škole a približne dve hodiny popoludní robením domácich úloh.
To, k čomu škola vedie, je v podstate priemernosť. V internetovej diskusii som čítala, že rodičia nadaných detí zažívajú skúsenosť, že škola ich deti donúti, aby sa stali normálnymi, teda priemernými.
Hoci nepopieram dôležitosť všeobecného vzdelania, myslím si, že rodičia investujú zbytočne veľa času predmetom, v ktorých dieťa zaostáva a málo investujú do rozvíjania toho, v čom je dieťa naozaj dobré. Rodičia zaplatia dieťaťu doučovanie napríklad z matematiky, ak z nej má priemerné známky. Dosiahnu to, že sa mu priemer zlepší, ale pravdepodobne nikdy nebude z matematiky excelentný. Čo by ste si pomysleli o rodičovi, ktorý by však povedal: „Moje dieťa je veľmi nadané v matematike, preto som mu zaplatil doučovanie, aby dosiahol svoj maximálny potenciál.“? Hoci tá druhá investícia je omnoho lepšia. Ja si myslím, že namiesto toho, aby sme sa všetci snažili o dobrý priemer, mali by sme u detí rozvíjať to, v čom sú naozaj dobrí a čo si v budúcnosti zvolia za svoju kariéru a toto sa najefektívnejšie dosiahne pri domácej výučbe.
Myslím, že toto sú jedny z mnohých dôvodov, prečo tieto deti celosvetovo dosahujú lepšie študijné výsledky ako ich rovesníci zo škôl a ľahko sa dostávajú na prestížne univerzity.
Avšak častým argumentom proti domácej výučbe je chýbajúca socializácia. Tejto téme sa chcem venovať v druhej časti článku. Zároveň chcem napísať, ako som sa rozhodla ja s mojim dieťaťom.

Chcem vyzdieľať jeden článok o rodičoch, ktorí protizákonne vzdelávali svoje deti doma a navrhujem čitateľom, nech si položia otázku, či by tieto deti dosiahli svoj plný potenciál pri školskej výučbe.

 

http://aktualityspravynovinky.wordpress.com/2012/06/16/730/

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?