Bunka - dôkaz, ktorý vyvracia Darwina

Autor: Mária Tvrdoňová | 28.5.2012 o 18:39 | (upravené 22.6.2012 o 7:07) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2029x

Prvá bunka vznikla samovoľne, keď neživá hmota náhodou vytvorila objekt so schopnosťou samoreplikácie, to znamená, že objekt dokáže s použitím okolitého materiálu vytvárať presné kópie seba samého – a takto vznikol život. Takto by som parafrázovala prvé vety knihy Rieka z raja od známeho propagátora evolúcie profesora Richarda Dawkinsa. Je to krásnym príkladom zovšeobecneného a ničím nepodloženého tvrdenia, ktorý nielen profesor Dawkins, ale všetci propagátori evolúcie dookola opakujú, síce že život vznikol náhodne a samovoľne. Pritom práve bunka, je učebnicovým príkladom, ktorý vyvracia Darwinovu teóriu.

 

Darwin totiž vo svojej knihe O pôvode druhov napísal: „Keby bolo možné ukázať, že existuje nejaký zložitý orgán, ktorý by rozhodne nemohol vzniknúť radou postupných malých modifikácií, moja teória by sa úplne zrútila.“

Darwin veril, že evolúcia prebiehala postupne, krok a za krokom a každá postupná zmena musela zvýhodňovať organizmus a tým umožniť jeho prežitie.

Sám profesor Dawkins vo svojej knihe zdôrazňuje fakt, že akákoľvek zmena organizmu sa v prírodnom výbere presadí len vtedy, ak organizmus od začiatku zvýhodňuje. Nestačí, že ku zmene ktorej postupne dochádza bude jedinca zvýhodňovať až na konci cesty, jedinec zanikne. Profesor to vyjadril slovami, že nemôžte postupovať smerom nadol, aj keď na druhej strane údolia je vyšší kopec.

Škoda, že toto pravidlo však Dawkins neaplikoval na chemickú evolúciu, alebo abiogenézu, teda vedu o vzniku života.

Živá bunka je totiž typickým príkladom toho, že má evolučnú výhodu nie od začiatku ako začne vznikať, ale až keď je živá, teda keď má schopnosť nakŕmiť sa a replikovať sa. Nestačí, že bunka je takmer hotová a chýba jej len malý krôčik k tomu aby bola živá. Pokiaľ živá nie je, nemá o nič väčšiu schopnosť prežiť a ďalej sa vyvíjať ako napríklad kaluž blata.

Uvediem jednoduchý príklad. Kto má väčšiu schopnosť prežiť? Dokonale zdravý človek, ktorému chýba len jedna maličkosť – prestalo mu byť srdce, alebo človek, ktorému okrem srdca nefungujú obličky, pľúca, pečeň a iné orgány? Ja si myslím, že obidvaja sú na tom rovnako.

Mnohí si myslia, že najprv náhodne vznikla DNA, alebo iná nukleová kyselina, ktorá sa postupne vyvíjala. Avšak DNA nie je sama o sebe živá, je to len „kniha“ plná informácií o tom ako má továreň s názvom bunka vyzerať a na to aby ste túto továreň podľa návodu v knihe postavili, potrebujete zložitý mechanizmus.

V čase keď Darwin vymyslel svoju teóriu, vedci vôbec netušili, aký zložitá je aj tá najprimitívnejšia bunka. Sám profesor Dawkins vo svojej knihe bunku prirovnáva ku veľkej chemickej továrni, kde prebiehajú rôzne druhy chemických reakcií.

Je to kompletná továreň plná molekulárnych strojov, ktoré pracujú s úžasnou presnosťou a zložitosťou. V rámci týchto zložitých bunkových štruktúr, nájdeme veľa mikroštruktúr a bunkových systémov, ktoré spolupracujú takým spôsobom, že ich funkcia je možná len vtedy, keď sú všetky zložky na svojom mieste. Ak odstránime len jediný článok biochemického systému, nepovedie to ku zhoršeniu jeho funkcie, ale k úplnej nefunkčnosti celej organely.

Nemôžem sa v tomto článku detailne zaoberať všetkým chemickými procesmi, ktoré prebiehajú v bunke, ale môžem spomenúť len to, že niektoré aj z tých najjednoduchších biochemických procesov sú veľmi komplikované a organizované a mnohé sú riadené princípom spätnej väzby.

Hoci sa vedci roky pokúšajú prísť na to, ako vznikla prvá bunka, nevedia prísť na riešenie a často končia v slepej uličke typu: Čo bolo prv? Sliepka či vajce?

Uvediem len jeden z mnohých príkladov. DNA vám nevznikne bez špeciálnych enzýmov, avšak tieto zložité enzýmy vám nevzniknú bez DNA, lebo ich štruktúra je zakódovaná v DNA. A týchto neriešiteľných problémov pri otázkach vzniku života je omnoho viac. Možno aj preto mnohí vedci veria, že život k nám priletel z vesmíru, ale tým len presúvajú problém na inú planétu.

Odporúčam čitateľovi prečítať si nejaké články o stavbe bunky a o procesoch, ktoré v nej prebiehajú a položiť si otázku: Je logické veriť, že táto mikrotováreň je produktom slepej náhody?

Poviete, že evolúcia na to mala milióny rokov. Pripomínam, že pokiaľ bunka nemá schopnosť replikovať sa, čas je jej nepriateľom, lebo ak bude vznikať desiatky rokov, prv ako celá bunka vznikne a začne fungovať, jej jednotlivé časti sa rozpadnú. Lebo mnohé chemické zlúčeniny potrebné ku vzniku života sú veľmi nestabilné a pokiaľ nie sú súčasťou bunky, rýchlo sa rozpadnú. Avšak za predpokladu, že vôbec vzniknú, keďže mnohé makromolekuly, ktoré sa nachádzajú v bunke nevedia vytvoriť ani chemici, lebo treba na ne špeciálne enzýmy.

Takže aby nám vznikla živá bunka, museli byť splnené tieto podmienky.

1. Museli nám náhodne vzniknúť všetky chemické zlúčeniny potrebné pre vznik života

2. Museli sa všetky zlúčeniny nachádzať na jednom mieste v rovnakom čase

3. Museli sa správne poskladať.

A celý tento proces prebiehal naslepo a vo veľmi krátkom čase, lebo pokiaľ život nemáme, neexistuje žiaden prírodný výber, ktorý by pomáhal procesu vznikajúceho života.

Evolucionisti často argumentujú, že prvá bunka nemusela byť taká zložitá ako ju poznáme dnes. To je samozrejme pravda, ale akokoľvek bola primitívna, musela byť minimálne schopná sa replikovať, zásobovať sa a opraviť sa. A tieto funkcie si vyžadujú extrémnu zložitosť. Videla som dokument o tom, že vedcom sa po rokoch úsilia konečne podarilo vynájsť roboty, ktoré sú schopné replikácie. Avšak nie sú schopné sa samé opraviť ani si zabezpečiť materiál – musia im dodávať stavebné súčiastky. A zdôrazňujem, že tieto roboty sa podarilo vytvoriť inteligentným konštruktérom. Napriek tomu nás neustále presviedčajú, že ku vzniku života nebola potrebná inteligencia, ale vznikol náhodne.

Aj preto tie prirovnania náhodného vzniku života ku vzniku chemickej továrne po výbuchu sopky nie sú až tak za vlasy pritiahnuté, ako sa na prvý pohľad zdajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?