Ako príklad uviedol vieru Vikingov, že zatmenie slnka spôsobil vlk, ktorý to slnko zožral a oni ho krikom zahnali na útek. Dnes už ale vieme, že zatmenie slnka nie je nič nadprirodzené a vieme to vedecky opísať.
Pri svojom rozprávaní o omyloch stredoveku radšej takticky zamlčal fakt, že viera v to, že Zem je stredom vesmíru nepochádza z Biblie, ale od gréckeho filozofa Ptolemaia a rovnako nespomenul ani to, že v stredoveku sa viac čítali Platónove spisy ako Biblia, ktorú bolo pod trestom smrti čítať zakázané a niektorí, ako napríklad Tyndale, zaplatili svojím životom za to, že ju preložili do národných jazykov.
Hawking síce spomenul vedecký pokrok, ale uniklo mu, že ten nastal prevažne v tých krajinách, kde sa spolu s reformáciou rozšírili preklady Biblie v národných jazykoch.
Ďalej Hawking vysvetľuje, že vesmír je stroj riadený zákonmi a tie zákony môžeme pochopiť a tvrdí, že každý nový objav odstrkoval Boha ďalej do úzadia.
Súhlasím s Hawkingom, že existujú prírodné zákony, ale nesúhlasím so záverom, že to popiera Boha – Stvoriteľa.
Uvediem príklad z bežného života. Predpokladajme, že od niekoho dostanem také vozidlo aké som nikdy nevidela, neviem sa dopátrať odkiaľ to vozidlo pochádza a neviem aký mechanizmus spôsobuje, že funguje. Ak som poverčivá, budem si myslieť, že ho naštartovali nejakí škriatkovia a poháňa nejaká mágia. Potom príde nejaký automechanik (vedec) a vysvetlí mi ako to vozidlo funguje a že v tom nie je žiadna mágia, ale je to stroj riadený fyzikálnymi zákonmi, ktoré sa dajú vysvetliť, ale ten mechanik tiež nevie, odkiaľ sa to auto vzalo. Znamená to, že začnem automaticky veriť, že to vozidlo nemá žiadneho konštruktéra? Naopak, začnem toho neznámeho konštruktéra obdivovať omnoho viac, ako keď som nerozumela tomu, ako jeho výtvor funguje.
Rovnako – to že vesmír má zákony, ktoré vie veda popísať, ešte neznamená, že nemá Konštruktéra, ktorý ho vytvoril. A keďže židovsko – kresťanská viera verí v Boha, ktorý je Bohom poriadku a nie chaosu, je pochopiteľné, že aj vesmír, ktorý stvoril je riadený zákonmi a nie chaotický.
Takže prvý Hawkingov dôkaz ma vôbec nepresvedčil o neexistencii Boha, podobne ako pochopenie toho ako funguje vozidlo ma neprivedie k záveru, že nemá konštruktéra.
Ďalej Hawking vysvetľuje ako vznikol vesmír a že ku vzniku vesmíru nám stačí hmota, energia a priestor. Nie som génius ako Hawking a ani fyziku neovládam natoľko aby som s istotou vedela posúdiť, či ku vzniku galaxií skutočne stačí len hmota, energia a priestor a nie je potrebná aj inteligencia, ale pozorovanie sveta okolo seba ma vedie k logickému záveru, že predsa len treba aj tú inteligenciu. K vesmíru sa ale radšej kvôli nedostatku mojich znalostí vyjadrovať nebudem, to čo však vedci priamo, alebo nepriamo priznávajú, je že vznik života z neživej hmoty sa pomocou prírodných zákonov bez zásahu inteligencie opísať nedá, lebo je proti prírodným zákonom.
Väčšina vedcov to však priznáva len nepriamo, tým že vymýšľajú stále nové teórie o vzniku života, z ktorých každá má veľa nezodpovedaných otázok a končí v slepej uličke, napríklad len o vzniku nukleových kyselín existuje hypotéza RNA sveta, TNA sveta, PNA sveta, ANA sveta a mnohé iné navzájom si protirečiace, ale vedci veria, že raz odpoveď nájdu – samozrejme nie tú najlogickejšiu a síce, že život z neživej hmoty vytvoril inteligentný Dizajnér.
Zostaňme však pri vzniku vesmíru. Typická otázka, ktorú dostávam, keď tvrdím, že Boh stvoril všetko, je: Kto stvoril Boha?
Hawking tvrdí, že na počiatku všetkého bola nekonečne malá, nekonečne hustá čierna diera, ktorá nemá počiatok ani príčinu, lebo čas neexistoval a tým tej čiernej diere pripísal božské vlastnosti. Tá čierna diera explodovala (Big Bang) a stvorila časopriestor a postupne všetko čo existuje.
Hawking povedal, že obdivuje dizajn vesmíru, ale napriek tomu verí, že ho vytvorila neinteligentná čierna diera. Podľa mňa je omnoho logickejšie veriť v Inteligentného Stvoriteľa, ktorý nemá počiatok ani príčinu, lebo je večný, ako v stvoriteľské schopnosti neosobnej a neinteligentnej čiernej diery, ktorá však napriek tomu dokázala vytvoriť zložité a usporiadané veci vrátane života.
A prečo som Hawkingovu vieru nazvala náboženstvom?
Lebo veda nevie dokázať ako vznikol vesmír, veda vie len skúmať ako funguje a otázka pôvodu vesmíru a života je vecou viery. Dawking verí v čiernu dieru stvoriteľku, ktorá nemá počiatok ani príčinu, kresťan verí v inteligentného Boha – Stvoriteľa, ktorý nemá počiatok ani príčinu. Pochopte ma správne, netvrdím, že viera v existenciu hmoty je náboženstvo (viera). Hmotu môžem reálne vidieť a skúmať, takže to nie je žiadna viera. Ale viera v to, že neosobná neinteligentná hmota dokáže vytvoriť niečo komplikované, čo má dizajn, už vierou je, lebo je to proti empirickým pozorovaniam aj logike, ktorú všetci používame.
Reakcia každého človeka, keď uvidí niečo, čo má dizajn, je, že sa opýta, kto to vytvoril. Keď bolo objavené Machu Picchu, nikoho nenapadlo ani pochybovať o tom, že mesto postavili ľudia, aj keby tam neboli našli žiadne kostry ľudí. Keby som tvrdila, že mesto sa postavilo samé po výbuchu sopky, pokladali by ste ma za blázna. Ale chcete odo mňa aby som verila, že celý vesmír, vrátane života, vznikol bez zásahu inteligentného Dizajnéra. A logicky predpokladám, že tvorca je niekto väčší a inteligentnejší ako tá vec, ktorú vytvoril. Ako mám veriť, že ľudského génia vytvorila neinteligentná hmota? To nemá žiadnu logiku.
Dôvod, prečo tomu ľudia s obľubou veria je ten, že sa nemusia zaoberať otázkou, čo Stvoriteľ od nich požaduje. Citujem apoštola Pavla: „lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to do stvorenie sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, že hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha a neďakovali mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov, plazov a čiernej diery...“ (List Rimanom 1/19-23, "čiernej diery" bolo doplnené autorkou)
A inde hovorí: „Či Boh neobrátil múdrosť sveta na bláznovstvo? Keďže svet vlastnou múdrosťou nespoznal Boha v Jeho múdrosti, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania o Kristovi.“ (1.list Korinťanom1/20-21)
Som rada, že napriek tomu, že Zem je len ako zrnko prachu vo vesmíre, Boh tak miluje každého človeka, že poslal Svojho Syna, aby zomrel za hriechy ľudí a vstal z mŕtvych a aby každý, kto v Neho uverí a poprosí Ježiša o odpustenie svojich hriechov, nestrávil večnosť vo večnom oddelení od Boha, ale vo večnom živote v prítomnosti úžasného Stvoriteľa a v osobnom vzťahu s Ním.
