Je ateizmus vedecký?

Autor: Mária Tvrdoňová | 11.8.2011 o 12:18 | Karma článku: 12,34 | Prečítané:  3720x

Keď som približne pred dvadsiatimi rokmi prvý krát čítala výrok vedca o tom, že ateistické teórie vzniku života sú proti prírodným zákonom, pobúrilo ma to, lebo súdružky učiteľky nás predsa v škole učili, že ateistický materialistický svetonázor je vedecký a idealistický nevedecký.

Napriek tomu som sa, hlavne zo zvedavosti, pustila do štúdia dôkazov a dnes s tým vedcom súhlasím.
Keďže problematika vzniku a vývoja života je veľmi rozsiahla, chcem tematiku článku zúžiť len na teóriu náhodného vzniku živej bunky z neživej hmoty. Nebudem sa v článku zaoberať tematikou následnej evolúcie druhov, hoci je to tiež zaujímavá a sporná otázka, ináč by evolučná teória nebola „teóriou“.
Materialista verí, že odjakživa tu bola neinteligentná hmota, z ktorej po veľkom tresku vznikol vesmír a postupne sa vytvoril život. Idealista verí, že odjakživa tu bol inteligentný Boh, ktorý všetko stvoril. Zdôrazňujem fakt, že obidve skupiny veria, lebo čo tu bolo na počiatku sa vedecky dokázať nedá.
A proti ktorým prírodným zákonom je teória náhodného vzniku života bez zásahu inteligentnej bytosti?
Napríklad proti zákonu entropie, proti štatistickej pravdepodobnosti a logike.
Veľmi zjednodušene napíšem, čo je entropia. Energia aj hmota ponechaná sama na seba má tendenciu dostávať sa do rovnomernejšieho štádia, to znamená, že nevznikajú veci zložitejšie, ale jednoduchšie. Jednoducho povedané dom sa vplyvom poveternostných vplyvov a gravitácie postupne rozpadá, skaly zvetrávajú a najviac sa mi páči príklad na malých deťoch, ktoré keď necháte samé v izbe, neporiadok tam bude stále narastať a izba sa neuprace, kým tam nepríde niekto, kto cielene začne upratovať.
Všetci entropiu uznávame, pretože ju vidíme v každodennom živote a fyzika potvrdzuje, že neexistuje žiadna výnimka z tohto zákona. Jediná výnimka je náhodný vznik života z neživej hmoty.
K čomu by som prirovnala náhodný vznik vesmíru po Veľkom tresku bez riadenia inteligentnej bytosti? Napríklad ku vzniku slovníka po výbuchu v tlačiarni. Samozrejme ten slovník by nevznikol hneď ale po miliónoch rokov vplyvom poveternostných vplyvov.
A keďže DNA aj tých najjednoduchších baktérií obsahuje množstvo informácii v rozsahu tisícov kníh, môžeme náhodný vznik DNA prirovnať k tomu, že opicu posadíte ku počítaču a ona náhodným ťukaním do počítača napíše tisíce kníh bez jedinej chybičky. Samozrejme máte na to miliardy rokov aby ste striedali rôzne opice, ale musí sa to podariť jednej opici na jednom mieste.
Iný príklad: Na vrakovisko áut príde víchrica a z vrakoviska vyletí prúdové lietadlo. Nie hneď, ale za milióny rokov pôsobením slnka, dažďov, mrazu, bleskov a podobne. Že nedávam dobrý príklad? Keď som na Discovery pozerala film o teóriách vzniku živej bunky, veľmi sa to neodlišovalo od príkladu s vrakoviskom áut. Do neživej hmoty udrelo pár bleskov, varila sa, zamrzla, svietilo na ňu slnko, následkom toho vznikla DNA a keďže potrebovala byť oddelená od vonkajšieho prostredia, vznikla membrána štruktúrou podobná bublifukovým bublinám a v tých bublinách sa ďalej vyvíjal život. Nehnevajte sa na mňa, ale mne to pripomínalo rozprávku o čarodejníkoch.
Ďalší príklad s hodinkami. Rozoberiete na súčiastky hodinky, vložíte do škatule, zatrasiete a hodinky sa poskladajú. Že vraj nie? Treba triasť škatuľou milióny rokov a určite sa to podarí.
O tom že aj tá najjednoduchšia bunka je omnoho zložitejšia ako hodinky, prúdové lietadlo a akýkoľvek vynález alebo továreň, ktorú vytvorili ľudia dokazuje fakt, že vedcom sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť život, hoci majú prototyp v prírode.
A na záver posledný príklad zo štatistiky. Často počujem otrepanú frázu, že tak ako je štatisticky nepravdepodobné, že život vznikne náhodou, je tiež štatisticky nepravdepodobné, že niekto vyhrá prvú cenu v lotérii a napriek tomu sa to stáva.
Vznik DNA sa dá štatisticky prirovnať nie ku jednej výhre prvej ceny v lotérii, ale k tomu, že jedna a tá istá osoba po dobu asi 80 rokov svojho života vyhrá každý týždeň prvú cenu v lotérii. Ak čo i len jeden krát vyhrá druhú cenu, má smolu – žiadna DNA nevznikne. A ku vzniku života samotná DNA zďaleka nestačí – treba celú bunku. DNA môžem prirovnať ku plánom továrne a bunku ku hotovej továrni.
Ak by som verila tomu, že moje auto vzniklo náhodou vplyvom horotvorných procesov, považovali by ste ma za blázna, ale keď verím, že život je dielom inteligentného Tvorcu, nie slepej náhody, som obmedzený tmár.
Asi je pravdou, že viera, respektíve nevera v Stvoriteľa nie je problém inteligencie, ale ide o morálny problém. Ak by ste totiž priznali, že je Stvoriteľ, museli by ste sa zákonite pýtať aj iné otázky. Ak je Boh, ako ho môžem poznať?  Aké dôkazy nám dal na to, aby som zistil , ktorý je ten pravý? A čo Boh chce aby som robil a nerobil? A to mnohí nechcú, tak namiesto toho aby úprimne povedali, že nechcú, aby im nejaký Boh kecal do života, jednoducho povedia, že žiaden Boh nie je.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?